Zákony máte dobré. Stačí ich už len vymáhať

Aj keď motív vraždy dodnes nie je známy, korupčné správanie logicky môže viesť k takým novinárskym odhaleniam, ktoré narazia na silné záujmové skupiny. Tie potom môžu chcieť žurnalistickú prácu umlčať.

Najnovšie na miestny nevyhovujúci stav v boji proti korupcii upozornila Európska komisia. V každoročnej správe o stave krajiny doslovne píše, že v boji proti úplatkárstvu nebol dosiahnutý žiaden pokrok. Diplomatickým jazykom tak posiela krajine pod Tatrami ďalší veľký výkričník aj Brusel.

Jedno z vlaňajších odporúčaní

Európska komisia vo svojej každoročnej správe hodnotí aj plnenie reformných odporúčaní, ktoré Brusel dáva svojim členským krajinám. Posilnenie boja proti korupcii bolo súčasťou jednej z troch rád, ktoré Slovensku oficiálne vyjadrili jednotlivé členské krajiny (Rada EÚ) vlani v máji. SR mala podľa Únie „zvýšiť konkurenciu a transparentnosť vo verejnom obstarávaní a posilniť boj proti korupcii dôraznejším presadzovaním platných právnych predpisov“. Ale aj „zlepšiť účinnosť justičného systému vrátane skrátenia konaní v občianskych a obchodných veciach“.

Únia to Slovensku odporúčala najmä ako nástroj na zlepšenie podnikateľského prostredia. Korupcia, zložité administratívne procedúry, rýchlo sa meniace regulácie a nízka kvalita regulačných inštitúcií totiž negatívne vplývajú na možnosti biznisu. „Obavy o neefektivitu súdneho systému tiež brzdia investície,“ píšu v správe analytici Komisie. Popasovanie sa s dlhodobými slabosťami, ako je inkluzivita trhu práce, vzdelávanie, zdravotníctvo, verejná správa a korupcia, má podľa správy potenciál nakopnúť produkčný potenciál krajiny i efektívne využívanie verejných zdrojov.

Z týchto želaní sa však Slovensku podarilo dosiahnuť len veľmi málo. Vo vnímaní korupcie patrí krajina v Európskej únii medzi najmenej úspešné členské štáty. Nižšie sa aktuálne v hodnotení Transparency International nachádza len päť členských krajín: Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko, Grécko a Chorvátsko. Celosvetovo sa SR nachádza na päťdesiatom štvrtom mieste, rovnako ako vlani.

Za vlád najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD od roku 2006 sa vnímanie korupcie nijako zásadne nezlepšilo: najprv sa do roku 2011 zhoršovalo a potom zasa zlepšilo na približne rovnakú úroveň, akú dosahovalo na začiatku. Naopak, zlepšilo sa najmä za vlád Mikuláša Dzurindu od roku 2000.

Korupciu tolerujeme a nenahlasujeme

Nielen vo vnímaní korupcie je na tom Slovensko zle: prieskumy Eurobarometer, ktoré sa pýtajú aj na priamu skúsenosť s úplatkárstvom, ukazujú o krajine podobne negatívny obraz. Aj keď osobná skúsenosť s korupciou vo vlaňajšom prieskume v porovnaní s rokom 2015 poklesla, Slováci a Slovenky ju podľa vlastných vyjadrení zažívajú stále často. V EÚ ich to radí na piatu až ôsmu priečku od konca.

Korupcia je tiež slovenskou spoločnosťou naďalej veľmi tolerovaná: viac ako polovica opýtaných považuje vo verejnej správe protislužby za akceptovateľné. Občania Slovenska oveľa viac ako zvyšok Únie neveria poctivosti na súdoch, v zdravotníctve, na polícii a colných úradoch, ale aj na prokuratúre, v sociálnom zabezpečení i školstve.

A ako reaguje štát? Stíhanie za trestné činy spojené s korupciou je v krajine čoraz menej časté, pripomína Európska komisia. Počet vyšetrovaní