Základným atribútom vedeckého snaženia je akademická sloboda. Inovácie, vynálezy a objavy vznikajú len za predpokladu slobody. Nemusí to byť sloboda vonkajšia, hoci aj tá je dôležitá. Slobodný musí byť vedec vnútri, vo svojej mysli. Zákony a nariadenia, ktoré sa snažia obmedzovať výskum, sú asi rovnako účinné ako limit sto mililitrov tekutín pri vstupe do lietadla. Nezmysel, ktorý väčšine len strpčuje život, a tým, proti ktorým je namierený, je len na smiech, lebo ho môžu bez problémov obísť. Aj k nám chodia rôzne kontroly, ktoré okrem papierov nemôžu nič reálne skontrolovať. A preto dnes, rovnako ako v minulosti, je základným limitom vnútorná etika, princípy, ktoré sú nám evidentne vrodené. S nožíkom možno zabiť človeka. Ale fascinujúce je, koľkokrát sa to nestane, koľko ľudí chápe, že je to nástroj na skvalitnenie života a nie na vraždenie. Myslím, že byrokratické zásahy na vnútornej etike, či už vedca, alebo laika, nič nezmenia.

Zákony o etike? Nie

Peter Celec, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK