Zakladateľ najväčšieho výrobcu korenín už spáva pokojne

Žitavskú papriku či iné výrobky z jej produkcie poznajú domácnosti aj veľkovýrobcovia mäsa. Po domácom trhu si firma začína získavať pozíciu aj v zahraničí. Dušou firmy so slovenským kapitálom je otec Ján Kolesár starší, ktorý výrobe, spracovaniu a predaju korenín dáva energiu už dvadsaťpäť rokov. Za ten čas zvládol súboj s divokými začiatkami trhovej ekonomiky a vďaka pomoci druhej generácie Kolesárovcov aj s tvrdou konkurenciou na trhu.

Bez pozlátky

Blízko zámku, presne oproti parku s pancierovým vlakom z povstania v centre Zvolena stojí sídlo rodinnej firmy Mäspoma. V sychravom ráne vyzerá dvojposchodová budova zvlášť ošumelo a staro. Prvý dojem nevylepší ani návšteva interiéru – niektoré kusy nábytku si zrejme pamätajú ešte obdobie socializmu. Máločo svedčí o tom, že v tejto nenápadnej budove sídli spoločnosť, ktorá dáva prácu viac ako dvesto ľuďom a ročne otočí 23 miliónov eur.

„Príďte sa pozrieť do výroby. Načo by som dával peniaze do pozlátky, keď treba zaplatiť ľudí, technológie a kvalitný tovar,“ vysvetľuje zakladateľ firmy J. Kolesár starší. Odmeraný postoj k reprezentatívnosti má zrejme pôvod ešte v začiatkoch firmy, keď sa počítala skutočne každá – vtedy ešte koruna.

Podnikatelia z nutnosti

Pád režimu a následné otvorenie trhu prinieslo vtedajším štátnym podnikom zásadné problémy s konkurencieschopnosťou. Doplatil na to aj Stredoslovenský mäsový priemysel, ktorý združoval desať mäsokombinátov, napríklad v Púchove, Prievidzi, Zvolene či v Rimavskej Sobote.

Podnik sa najprv rozpadol na jednotlivé závody, ktoré postupne prešli do súkromných rúk. Podnikové riaditeľstvo štátneho podniku skončilo medzi prvými a s ním aj vtedajší vedúci zásobovania J. Kolesár starší.

„Ostali sme s kolegami bez práce, podnik zanikol. Tak čo sme mali robiť? Sadli sme si na pivo a vymysleli sme, že budeme pokračovať na vlastnú päsť v tom, čo vieme, a založili sme si spoločnosť,“ hovorí šesťdesiatnik, ktorý vedie firmu od roku 1991. Traja spoločníci dali podniku názov podľa vtedajšej módy – Mäspoma je skratka a znamená Mäsový pomocný materiál.

Osobné vzťahy

„Mäso sa neprestalo vyrábať a producenti naďalej potrebovali koreniny na klobásy a salámy, etikety či obaly. Dosiaľ je to ťažisko nášho podnikania,“ hovorí J. Kolesár starší, pôvodom z Ochtinej pri Revúcej, ktorý sa do Zvolena presťahoval po vysokej škole.

Prvými zákazníkmi boli bývalé štátne mäsokombináty v Prešove, Košiciach, Zvolene či Rimavskej Sobote. „Dodávatelia aj odberatelia boli takmer tí istí, aj práca, ktorú sme robili. Len jedna hádanka pribudla – odkiaľ vziať peniaze na nákup nového materiálu, keď ešte neprišli peniaze za predaný tovar. Alebo ako kúpiť materiál bez toho, aby ste museli zaplatiť pri dodávke,“ vysvetľuje.

Pomohli osobné vzťahy a reputácia. „Poprosil som o trojtýždňovú splatnosť a zasielanie nového materiálu na chlapské slovo, že peniaze už boli poslané. Bez dôvery by to nešlo a po prvom zlyhaní by som skončil,“ hovorí podnikateľ napríklad o nákupoch u vtedy jediného výrobcu kolagénových čriev na mäsové výrobky v bývalom Československu.

Pôžička na zásoby

Vziať si peniaze z banky sa podnikatelia odvážili až po rozbehnutí biznisu. „Naša filozofia bola taká, že podnikanie nám nestojí až za také riziko, aby sme založili vlastný majetok. Kolegovia bývali v činžiaku, ja som mal pôžičku na dom a dve malé deti. A časy boli také, že sme nevedeli, čo bude,“ hovorí J. Kolesár starší. Výchovu detí prebrala manželka Eva, aby sa mohol sústrediť na podnikanie, strážila tiež firemnú kasu.

Biznisu sa darilo, počet objednávok rástol. V prvom roku firma dosiahla obrat 40 miliónov korún. Rovnakú sumu pridávali k tržbám každý rok, až sa vo štvrtom vyšplhali na 160 miliónov korún. „Stále sme šetrili, nekupovali sme si žiadne mercedesy. Nová Avia vtedy stála milión korún, tak sme kupovali staré a dávali sme ich opraviť,“ spomína podnikateľ.

Naša filozofia bola taká, že podnikanie nám nestojí až za také riziko, aby sme založili vlastný majetok

Spoločníci si spočiatku vyplácali mzdu dvetisíc korún za mesiac bez odmien, po štyroch rokoch plat zdvihli na päťtisíc korún. To už dosiahol podnik vďaka nakumulovaným zásobám materiálu väčšiu finančnú nezávislosť a aj vďaka nim si mohol vziať bankový úver na expanziu. Firma kúpila časť bývalého Novofruktu vo Dvoroch nad Žitavou, investovala do technológií a rozbehla výrobu.

„Veľmi sa mi páčilo, ako spoločníci po kúskoch pretvárali firmu z obchodnej na výrobnú. Postupne investovali do linky na spracovanie korenín, do výroby umelých a neskôr prírodných obalov, do linky na balenie korenín pre maloobchod a popritom budovali distribučnú sieť,“ hovorí syn Ján Kolesár mladší. Zo štyroch pôvodných spoločníkov vo firme ostali dvaja, dvaja dali prednosť vyplateniu podielov a dôchodku, na ich miesta postupne nastúpila druhá generácia Kolesárovcov.

Na snímke zľava syn Ján Kolesár, matka Eva Kolesárová, otec Ján Kolesár, dcéra Denisa Jamrišková a zať Tomáš Jamriška. Zdroj: archív firmy Mäspoma

Mäso namiesto kaviarne

J. Kolesárovi staršiemu sa podarilo pre rodinný biznis získať obe deti. „Študovali na vysokých školách a mohli si vybrať manažérske pozície, kde by vynikajúco zarábali. Ponúkol som im istotu a som veľmi vďačný, že sa rozhodli pre Mäspomu,“ hovorí hlava rodiny.

Dcéra Denisa Jamrišková sa k otcovi pripojila v roku 2002. Pôvodne snívala skôr o útulnej študentskej kaviarničke s domácimi koláčmi a pestrým kultúrnym programom či o učiteľskej dráhe. Rodinné väzby však napokon prevážili.

„Lámalo sa to pri výbere vysokej školy, chcela som ísť na pedagogickú, ale rodičia ma presvedčili, že lepšie bude ekonomické vzdelanie,“ hovorí. Povinnosti vo firme prebrala ešte pred ukončením štúdia na univerzite v Banskej Bystrici – v dcérskej spoločnosti bolo treba obsadiť náhle uvoľnené miesto účtovníčky. „Musela sa rýchlo zorientovať, chodila na školenia, pracovala na sebe a postupne sa situácia otočila tak, že po radu si k nej chodili aj skúsenejšie účtovníčky,“ tvrdí otec J. Kolesár starší.

Pochvaľuje si tiež systém, ktorý zaviedla do odmeňovania. „Každý deň pri odchode na fajront všetci pracovníci vedeli, koľko práce kto odviedol a podľa toho boli nastavené aj mzdy. Nielenže ustali zvady, ale začali súťažiť, kto urobí viac,“ spomína otec.

Zať v biznise

Dcéra svoje rozhodnutie neľutuje ani s odstupom času. „Pracujúce matky to na Slovensku nemajú ľahké a v tomto je rodinná firma istota. Môžem sa venovať deťom aj práci bez stresu, že ma niekto vyhodí,“ prízvukuje. Po návrate z materskej dovolenky postupne prevzala finančné riadenie Mäspomy aj dcérskych spoločností. Pre biznis získala aj manžela – Tomáša Jamrišku.

„Začal som ako referent na oddelení zahraničného obchodu, takže som robil to, čo som vyštudoval. Bola to ideálna príležitosť, ako si vzdelanie vyskúšať v praxi. Máloktorý absolvent má po škole možnosť pracovať na rôznych manažérskych pozíciách,“ hovorí T. Jamriška, ktorý vo firme postupne prešiel pozíciami v nákupe, na personálnom oddelení, rozbiehal pobočku v Česku a v súčasnosti ako obchodný riaditeľ vedie tím obchodníkov a zastrešuje predaj pre spracovateľov mäsa. Export smeruje najmä do Česka, Maďarska, Bieloruska, Švajčiarska či Francúzska.

Z USA do Zvolena

Pred siedmimi rokmi nastúpil do rozbehnutého vlaku ďalší člen rodiny. Aj J. Kolesár mladší mal pôvodne iné ambície. „Na škole ma bavil marketing, často som premýšľal nad tým, ako by som otca prekonal, ako rozbehnúť vlastný biznis, ale napokon išlo ego bokom a rozhodol som sa pridať k rodinnému tímu,“ hovorí absolvent podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ktorý do skončenia vysokej školy stihol vyskúšať aj štúdium a prácu v USA, Austrálii či Francúzsku.

Po návrate do Zvolena ho otec poslal najprv do výroby vo Dvoroch nad Žitavou. „Viem, čo je to vyložiť kamión plne naložený paprikou, po nociach som dozeral na stavbárov, ktorí museli klásť novú dlažbu v skladoch, kým boli mimo prevádzky. Skúšal som, koľko sa dá urobiť za strojmi, keď sme nastavovali normy,“ spomína na začiatky vo firme.

Premýšľal som, ako by som otca prekonal, ako rozbehnúť vlastný biznis, ale napokon išlo ego bokom a rozhodol som sa pridať k rodinnému tímu

„Syn rýchlo pochopil procesy vo výrobe a zreorganizoval ju tak, že nastala väčšia pohoda a prevádzka zvýšila výkon. Ja som na to jednoducho nemal čas,“ kvituje otec. Dnes má J. Kolesár junior na starosti najmä nákup tovarov, marketing a rozvoj spoločnosti. Začal s redizajnom a vymyslel napríklad koncept Žitavskej papriky s chráneným označením pôvodu od Európskej únie.

Firmu už dlho trápi nekvalitná konkurencia, ktorá ťaží z nízkej ceny. Snaží sa preto robiť osvetu medzi zákazníkmi, aby uprednostňovali chutné a zdravotne prospešné domáce výrobky. „Premýšľam nad tým, ako firmu posunúť ďalej, ako zlepšiť komunikáciu so zákazníkmi, aby vedeli, aká práca sa tu robí, a ako dostať firmu na zahraničné trhy,“ dodáva.

Export sa pohol

Firma vzhľadom na svoj podiel na trhu pohla aj s celkovými číslami exportu. Vlani sa export sladkej papriky a čierneho korenia zo Slovenska medziročne zvýšil z 3,1 milióna na 5,7 milióna eur. Dve pätiny smerovali do Česka, po pätine do Maďarska a Rakúska.

Za uplynulých desať rokov stúpol dovoz sladkej papriky a čierneho korenia na Slovensko zo 430-tisíc eur na 9 miliónov eur. Domácim pestovateľom sa jej pestovanie veľmi nevypláca, Mäspoma preto zazmluvňuje konkrétnych farmárov, od ktorých dopredu vykupuje celú produkciu. Ostatné koreniny dováža.

Nástupníctvo

Hoci v prípade rozdielnych názorov má vo firme stále posledné slovo J. Kolesár starší, rozhodnutí, ktoré ležia na jeho pleciach, je čoraz menej. „Už spávam pokojne a tento rok som bol dokonca mesiac na letnej dovolenke,“ hovorí. Väčšina každodennej práce je rozdelená medzi rodinných príslušníkov a ostatných manažérov. Na riadenie a kontrolu firmy stačia dva-tri telefonáty denne.

„Je nová doba, mladí ľudia evidujú nové trendy, a preto veľa počúvam. Keď mi to dáva zmysel, poviem dobre a sám pre seba si ešte dodám – vďaka Bohu, že sú tu,“ zdôrazňuje J. Kolesár starší.