Zákaz pobočkám zahraničných bánk poskytovať klasické hypotéky, tak ako ich pozná zákon o bankách, leží na poslaneckých stoloch. Parlamentné výbory by sa ním mali zaoberať do polovice mája a pre zahraničné pobočky (i tunajšie banky, ktoré by sa na pobočky svojich matiek zmenili podobne ako UniCredit Bank) v praxi znamená, že nebudú môcť poskytovať dotované hypotéky pre mladých. Štátom podporované totiž môžu byť len hypotéky podľa bankového zákona, presne definované, ktoré sú finančne kryté hypotekárnymi záložnými listami (HZL).
Proti navrhnutej úprave ostro vystúpili bankári, podľa nich je diskriminačná a môže byť v rozpore so základným právom EÚ a slobodou usadiť sa. Národná banka Slovenska (NBS), ktorá formálne dostala zákaz hypolicencie pre pobočku do novely, síce hovorí, že jej udelenie by nieslo „riziko narušenia jednotných pravidiel v slovenskom hypotekárnom bankovníctve“. Výkonný šéf dohľadu v centrálnej banke Vladimír Dvořáček (TREND 9/2013) však pripustil aj iný dôvod. Obáva sa, že transformácia tunajšej banky na pobočku zahraničnej matky môže mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu slovenského bankového sektora.
Nakoniec nie je vylúčené, že všetko zostane po starom a zákaz hypoték pre pobočky z novely vypadne. Po prvom čítaní to pripustil minister financií Peter Kažimír. „Uvedomujem si riziká ustanovenia a potvrdzujem problematiku možného rozporu s európskou legislatívou, ktorá sa rieši konzultáciami s predstaviteľmi Európskej komisie,“ povedal TASR. NBS pritom aj v súčasnosti vie povedať pobočke žiadajúcej o hypolicenciu „nie“. No najprv musí v každom jednotlivom prípade skúmať, či práva dlžníkov alebo vlastníkov HZL sú alebo nie sú ohrozené, najmä v prípade konkurzu.
