Zahraničné banky pristupujú ku krajine obozretne

Mala to byť ekonomická udalosť desaťročia. Keď Čína koncom roka 2001 vstupovala do Svetovej obchodnej organizácie, očakávania boli obrovské. Tešili sa najmä finančníci, pre ktorých bol tento objemovo druhý najväčší trh s finančnými službami na svete veľkým a zatiaľ nedotknutým lákadlom. Nakoniec nešlo o takú zásadnú vec, ako sa čakalo. Čína sa jednak rozhodla otvárať svoj trh postupne a noví hráči mohli spúšťať biznis len v spolupráci s čínskymi akcionármi a navyše len vo vybraných regiónoch. Druhým faktorom, ktorý vstup zatienil, bol, samozrejme, 11. september 2001, ktorý bankám i poisťovniam na čas zmenil expanzívne plány.

Otvorenie až vlani

„Postupné“ otváranie trhu bolo nakoniec naozaj veľmi pozvoľné. Až koncom vlaňajška čínsky viceminister financií Ču Kuang-Jao oznámil, že vláda umožní vlastniť západným firmám viac ako 50 percent vo vybraných firmách finančného sektora. Hlavne v obchodníkoch s cennými papiermi a v životných poisťovniach. Tie sa etablovali len v niektorých regiónoch. Aj to však znamená trh s desiatkami miliónov potenciálnych klientov v oblastiach okolo Šanghaja, Kantonu či iných ekonomicky silných regiónoch. Dopyt po životnom poistení je v Číne obrovský, aj preto, že štátny dôchodkový systém je pomerne skúpy, takže Číňania kladú dôraz na súkromné sporenie a aktívne investujú aj na čínskych burzách.