Na okraji brazílskeho Ria de Janeiro fungovala 34 rokov skládka odpadu považovaná za najväčšiu na svete. Pred pár rokmi sa v jej sladkých a voňavých útrobách realizoval projekt, ktorý prepájal filmové a výtvarné umenie so sociálne angažovaným postojom. Iniciátorom projektu bola britská dokumentaristka Lucy Walkerová, ktorá oslovila pôvodom brazílskeho umelca Vika Muniza, aby na tejto skládke fotografoval jej aktérov – zberačov. Vik Muniz, od 80. rokov pôsobiaci v New Yorku, sa tak vrátil na rodnú hrudu a zberačov nielen fotografoval, ale s ich pomocou tvoril z odpadu monumentálne portréty ich samých. Predaj týchto diel bol smerovaný práve na podporu komunity zberačov, ktorých osobné príbehy dokument zaznamenáva. O snímke Umenie odpadu sa hovorí ako o diele, ktoré dokazuje, že umenie má silu meniť veci i životy. Možno je to trochu prisilné tvrdenie, v každom prípade však autorom prinieslo viacero ocenení, vrátane nominácie na Oscara. Skládka Jardin Gramacho dnes už neexistuje a ktovie, ako sa ďalej odvíjajú osudy vyše 1 700 ľudí, ktorých zamestnávala.
