Po zadržaní šéfa SIS vláda stratila svoje najsilnejšie tromfy

Keby nebolo koaličnej krízy, najviac by sa minulý týždeň hovorilo o zadržaní riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Zdá sa, že väčšina komentátorov to vzala ako pozitívnu správu, že NAKA sa nebojí zakročiť ani proti súčasnej vláde.

Dôležité je to pre opozíciu, ktorá sa v posledných mesiacoch snaží navodiť dojem, že všetky veľké úlovky polície sú len politickou pomstou, a v časti verejnosti to funguje. Pre očistu verejného života a dôveryhodnosť polície bolo trestné stíhanie vplyvného nominanta súčasnej vlády akousi skúškou dospelosti a vyšetrovatelia v nej obstáli.

Pozitívny kontext však prekrýva samotný fakt, že zadržanie šéfa SIS by malo byť v normálnych krajinách absolútnym škandálom. Poľahčujúcou okolnosťou pre nás je len to, že normálnou krajinou ani zďaleka nie sme, o čom sa opakovane presviedčame už od vraždy Ján Kuciaka.

Je tu však ešte jeden, rovnako dôležitý politický rozmer. Na pozadí tohto zatýkania prebieha monumentálna koaličná kríza a hlavný argument na jej vyriešenie znie takto: musíme sa nejako dohodnúť, inak sa vráti mafia. Nepochybne tým myslia politikov, ktorí dosadili na čelo prokuratúry ľudí ako Dušan Kováčik či Dobroslav Trnka a na čelo polície Tibora Gašpara, Milana Lučanského alebo Róberta Krajmera.

Áno, výpočet škandalóznych trestných stíhaní nominantov bývalej vlády je neporovnateľne väčší, na druhej strane nejde o férové porovnávanie. Táto vláda je stále len na začiatku svojho vládnutia. Zadržaním nominanta strany Sme rodina však padá mýtus, že súčasná vláda je možno v mnohých oblastiach disfunkčná, ale aspoň nekradne, čo jej dáva legitimitu dovládnuť.