Zadlžovanie štátnych nemocníc sa zrýchlilo

Nemocnice už tradične najviac dlhujú dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu a rovnako tak Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Hlavné dôvody generovania stále nových dlhov rezort vidí v pokračujúcich prevádzkových stratách, keďže v týchto nemocniciach sa robia finančne najnáročnejšie zákroky. Situáciu im komplikuje aj vysoký podiel a nárast osobných nákladov a výdavkov na lieky a zdravotnícky materiál v pomere k výnosom od zdravotných poisťovní. Kým príjmy trinástim štátnym nemocniciam vzrástli minulý rok o 18 miliónov eur, spomínané výdavky dohromady o 47,2 milióna eur.

Analytici ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva upozornili, že zadlžovanie sa nemocníc v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa vlani zrýchlilo. Ich záväzky rástli od roku 2011 v priemere o 92 miliónov eur ročne, v roku 2014 o 71 miliónov eur a vlani o 108 miliónov eur. To bol najväčší nárast od roku 2011. Záväzky stúpajú napriek niekoľkým kolám oddlžovania. „Od roku 1998 štát na oddlžovanie rôznych nemocníc vynaložil 1,423 miliardy eur, sprievodné plány na zastavenie zadlžovania nepriniesli lepšie hospodárenie,“ konštatujú v správe Revízia výdavkov na zdravotníctvo.

Samotné ministerstvo zdravotníctva priznalo, že náklady na obsluhu dlhu pri záväzkoch po lehote splatnosti sú významným rizikom pre verejné financie. Je tu riziko súvisiacich nákladov na príslušenstvo vyvolaných exekúciami a súdnymi poplatkami pri procesoch vymáhania pohľadávok zo strany veriteľov. Situáciu nemocníc by podľa rezortu mohlo zlepšiť oddlženie a viac peňazí, ktoré im mesačne plynú, v kombinácii s vyššou efektivitou.

„Oddlženie je potrebné vzhľadom na štruktúru ich dlhu. Aj keby sa nemocniciam darilo postupne zlepšovať ukazovateľ EBITDA, pretrvávajúci problém s hotovosťou by naďalej existoval, pretože zdroje z priaznivého vývoja by smerovali na úhradu starých záväzkov,“ uvádza rezort v Informácii o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2015.

Dlhy, aj keď menšie, vytvárajú tiež nemocnice v pôsobnosti ministerstva vnútra a ministerstva obrany či zariadenia delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie. Rovnako tak aj jedna akciovka – Letecká vojenská nemocnica. Dokopy mali záväzky po lehote splatnosti takmer 108 miliónov eur.

Stratu zvýšili o milióny

Rok 2015 ukončili zdravotnícke zariadenia v správe ministerstva zdravotníctva v strate 93,78 milióna eur. Podľa dát, ktoré pre TREND zozbieral Finstat, najhoršie hospodárske výsledky mali najväčšie nemocnice – Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana z Prešova.

Najviac však medziročne prehĺbila stratu Fakultná nemocnica v Žiline, o 3,5 milióna eur. Len zvýšené náklady na platy, ktoré priniesol zákon aj kolektívne vyjednávania, tvoria podľa hovorkyne Viery Jurčiovej 2,7 milióna eur. „Mzda lekára bez špecializácie bola zvýšená o 23,75 eura a lekára so špecializáciou o 204,70 eura. Tiež boli zvýšené hodinové sadzby za pracovné pohotovosti počas ústavnej pohotovostnej služby. Súčasne bola dodatkom ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa navýšená stupnica mzdových taríf o tri percentá,“ dodala.

Faktom je, že nemocnice vytvárajú straty aj v dôsledku dezolátneho stavu, v akom sa niektoré z nich nachádzajú

Rovnaký dôvod radikálneho prehĺbenia strát uviedla aj Fakultná nemocnica Trnava. Tá v roku 2014 skončila v mínuse 656-tisíc eur, o rok nato až -2,6 milióna eur. Osobné náklady vlani trnavskému zariadeniu vzrástli o 1,6 milióna eur. Okrem toho stúpli aj výdavky v dôsledku rozširovania spektra špeciálneho zdravotníckeho materiálu (ŠZM) na rádiologickej klinike a pre vybudovanie nového oddelenia dlhodobej intenzívnej starostlivosti.

Ak by sme vylúčili príjmy z predaja nepotrebného majetku a straty z nadlimitov, ktoré neuhradili zdravotné poisťovne, čísla pre nemocnicu by podľa jej hovorcu Matúša Stračiaka boli pozitívne. Konkrétne hovorí o medziročnom zlepšení o 100-tisíc eur. To mali dosiahnuť zvýšením výkonov, a teda aj výnosov za poskytovanú zdravotnú starostlivosť.

„Najviac pozitívne hodnotíme nárast produktivity práce z prevádzkových výnosov o 7,4 percenta. Relevantné zníženie straty organizácie bolo vykázané aj cez sledovanie spotreby liekov a ŠZM a plnenia limitov zazmluvnených s poisťovňami, spojené s osobným ohodnotením lekárov na plnenie limitov a dodržiavanie určených limitov na lieky a ŠZM,“ vysvetlil.

Nízke príjmy vs. neefektívne hospodárenie

Kým nemocnice za svojimi stratami vidia hlavne nízke príjmy a vysoké náklady, odborníci upozorňujú na ich neefektívne hospodárenie. V tejto súvislosti spomínajú nedostatočné využívanie akútnych lôžok, vyšší počet hospitalizácií, ako je priemer OECD či EÚ, ale aj verejné obstarávania. Správa z revízie výdavkov uvádza, že priemerná obsadenosť akútnych postelí je na Slovensku 67,4 percenta, pričom v ostatných krajinách V4 je to