Dlhé roky bolo volanie po zvyšovaní platov učiteľov hlavným výsledkom akejkoľvek diskusie o školstve, či už na politickej, alebo odbornej úrovni. A bolo to v poriadku. Slovenskí učitelia naozaj v platoch dlho zaostávali za svojimi zahraničnými kolegami. Na ilustráciu, v roku 2013 zarábali len 57 percent priemerného platu zamestnanca s vysokoškolským titulom, kým v krajinách OECD to bolo až 80 percent. Ficova aj Pellegriniho vláda sľubovala nápravu a platy učiteľov postupne rástli, a to rýchlejšie než ostatné mzdy v hospodárstve.
No predstava o nízkych platoch stále neutícha. „Ak chceme vrátiť vážnosť učiteľskému povolaniu, musíme zvýšiť mzdy,“ vyhlásil nedávno minister školstva Branislav Gröhling v diskusnej relácii v Rádiu Slovensko. Aj v dokumente Moderné a úspešné Slovensko, ktorý pripravili analytici z ministerstiev ako východisko pre reformy v pláne obnovy, sa píše o potrebe zvyšovania platov učiteľov. Rovnaký postoj má analytik Jozef Miškolci, ktorý považuje „radikálne zvýšenie platov“ za prvý a nevyhnutný krok školskej reformy.
Táto predstava sa však stáva čoraz menej pravdivou a pravdepodobne aj čoraz škodlivejšou.
Stále zaostávame?
Kritici nízkych platov sa opierajú o každoročne aktualizovanú správu OECD s názvom Education at a Glance. Podľa poslednej správy z roku 2020 dosahoval plat učiteľov na 1. stupni základných škôl (ZŠ) úroveň 74 percent mzdy zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním, pričom priemer OECD bol 85 percent. Z tohto by sa mohlo zdať, že aj keď sme sa v rebríčku po rokoch mierne vzdialili od poslednej priečky, zaostávanie za priemerom je stále dosť veľké.
Lenže v tomto prípade by bolo korektnejšie používať ako strednú hodnotu medián, nie priemer. Medián je totiž menej citlivý na extrémne hodnoty, aké vidno pri Kostarike, Portugalsku a Litve. Ide o krajiny, ktorých vzdelávacie systémy sú podľa výsledkov v PISA testoch skôr podpriemerné alebo priemerné, ale mzdy učiteľov sú tam atypicky vysoké. Napríklad v Portugalsku je to spôsobené prestarnutým učiteľským zborom a tabuľkovými platmi, ktoré v porovnaní s inými krajinami výrazne zvýhodňujú učiteľov s väčším počtom odpracovaných rokov. Takéto anomálie potom nafukujú aritmetický priemer celej OECD. Medián, ktorý predstavuje hodnotu 80, je pre sledovanie cieľov zvyšovania platov vhodnejší.
Škodlivý dojem
Ďalším dôvodom na optimizmus je skutočnosť, že táto správa používa údaje za školský rok 2018/2019. Odvtedy sa u nás už dvakrát zvyšovali platy: takmer o 10 percent v septembri 2019 a o ďalších 10 percent v januári 2020. To znamená, že dnes by sme sa už mali výrazne viac približovať k mediánu OECD, čo sa však prejaví až v budúcoročnej správe.
Dojem, že platy učiteľov sú na Slovensku stále výrazne podhodnotené, môže nášmu školstvu škodiť, pretože odrádza mladých ľudí od vstupu do učiteľskej profesie. Keď sme totiž roky kritizovali nízke platy učiteľov, vznikla o tom akási všeobecná vedomosť. Málokto vie dnes povedať, aký je skutočný priemerný plat učiteľa. Aj pre mňa ako novinára bolo náročné dopátrať sa k tomuto číslu. Väčšina z nás by však intuitívne zrejme súhlasila s tvrdením, že práca učiteľa je podhodnotená.
Dojem, že mzdy učiteľov sú stále nízke, môže školstvu škodiť, pretože odrádza mladých
Existujú dva prieskumy, ktoré napovedajú niečo o tom, aké prevažujú v spoločnosti dojmy o platoch a spoločenskej reputácii učiteľskej profesie. Prvý robila OECD v roku 2018 a vyšlo jej z neho napríklad to, že len päť percent slovenských učiteľov verí tomu, že naša spoločnosť si učiteľskú profesiu váži, čo bolo najmenej pedagógov z celej OECD. Ďalší pripravil Inštitút vzdelávacej politiky v spolupráci s agentúrou Focus a bol zameraný na atraktivitu učiteľskej profesie. V prieskume sa pýtali študentov (učiteľských aj ostatných odborov), prečo sa rozhodli nestať učiteľmi. Spomedzi odpovedí najviac dominovali nízke platy. Druhým najčastejším dôvodom bolo nízke spoločenské uznanie a zlý obraz profesie učiteľa.
Aj keď sa oba prieskumy robili už pred viac ako dvoma rokmi, nemáme si prečo namýšľať, že dnes by sa výsledky líšili.
Príklady iných krajín
Zvyšovanie platov učiteľov by nikdy nemalo byť samoúčelné, ale malo by sledovať vyšší cieľ – dosiahnuť vyššiu kvalitu vzdelávania. Logika tohto procesu by sa dala zhrnúť takto: ak zvýšime platy učiteľom, narastie atraktivita učiteľskej profesie, do ktorej prilákame viac nadpriemerných študentov, čím sa nakoniec zvýši aj kvalita vzdelávania.
Kľúčová otázka dneška preto nie je len to, či sú platy učiteľov už dostatočné, ale najmä, či logika zvyšovania platov v praxi naozaj funguje a či doterajšie zvyšovanie platov učiteľskú profesiu aspoň trochu zatraktívnilo. Nie sme jediní na svete, kto sa zvyšovaním platov usiluje zlepšovať svoje školstvo. Rôzne pokusy umožnili vznik aj množstva empirických výskumov a štúdií, z ktorých viacero prišlo s protichodnými zisteniami. Napríklad v Uruguaji skúsili v chudobných štvrtiach zvýšiť platy učiteľov o 25 percent, ale na študijné výsledky žiakov to nemalo žiadny vplyv. Rovnako v Indonézii síce po zvýšení platov narástla spokojnosť učiteľov, ale pozitívne efekty veľmi rýchlo vyprchali.
Na druhej strane podobné pokusy o zvyšovanie platov učiteľov v USA a v Spojenom kráľovstve viedli k lepším študijným výsledkom. Zaujímavý príbeh ponúka Ekvádor. Pred desiatimi rokmi tam zdvojnásobili platy začínajúcich učiteľov. V tom istom čase však zaviedli aj národné štandardy hodnotenia a prijímania nových učiteľov, čím posilnili selektívnosť výberového procesu pre tých, ktorí chceli učiteľstvo študovať, a pre tých, ktorí chceli pracovať ako učitelia. Okrem toho zaviedli rôzne motivačné stimuly pre najlepších učiteľov. Odmenou bolo, že sa im podarilo významne zlepšiť študijné výsledky žiakov.
Vysokou selektívnosťou pri vstupe do profesie sú známe aj vzdelávacie systémy Fínska či Singapuru, ktoré patria k najlepším na svete. Tieto príklady ukazujú, že zvyšovanie platov učiteľov bude úspešné len vtedy, ak povedie k väčšej selektívnosti pri vstupe na štúdium a do profesie.
Sú radi, že sa niekto prihlási
Viedlo teda doterajšie zvyšovanie platov u nás k väčšej selektívnosti pri vstupe do štúdia alebo profesie? Existujú dáta, ktoré nám na to dávajú odpovede. Z údajov ministerstva školstva po krátkych prepočtoch vyplýva, že kým v akademickom roku 2014/2015 odmietli školy zhruba jedného z piatich študentov, ktorí sa hlásili na učiteľské odbory, o päť rokov, v akademickom roku 2019/2020, už odmietali približne jedného z desiatich študentov. Znamená to, že selektívnosť prijímania na štúdium sa nielen nezvýšila, ale dokonca znížila.
Podobne to vyzerá pri prijímaní do profesie učiteľa. Jozef Miškolci učí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského a je jeden zo spoluautorov zrejme najkomplexnejšej analýzy slovenského školstva, ktorá vznikla v rámci projektu To dá rozum. V jednej kapitole tejto analýzy sa J. Miškolci pozrel práve na výberové konania pre učiteľov. Po mnohých rozhovoroch s riaditeľmi škôl zistil, že proces výberu sa v školách výrazne líši. Niekde sa konajú trojkolové výberové konania, ktoré zahŕňajú aj demonštráciu výučby v triede, inde sa uspokoja len s klasickým ústnym pohovorom alebo prijmú niekoho po známosti. J. Miškolci v analýze tiež upozorňuje, že vo väčšine škôl sa pri prijímaní učiteľov uplatňujú viac-menej len formálne kritériá. Napriek zisteným nedostatkom vo výberovom konaní sa do finálnych odporúčaní autorov projektu nič z tejto témy nedostalo. „V poslednom čase sú rady, že sa niekto na pozície prihlási. Sprísňovať výberové konanie nemá preto teraz žiadny zmysel,“ vysvetľuje pre TREND J. Miškolci.
Zverejňovanie pracovných ponúk
Pred siedmimi rokmi spustila spoločnosť Profesia špecializovaný pracovný portál Edujobs, na ktorom môžu školy zadarmo inzerovať svoje pracovné ponuky. Štatistiky z portálu skutočne hovoria o klesajúcom záujme o pracovné miesta učiteľov. Kým v roku 2015 reagovalo na jednu pedagogickú pracovnú pozíciu v priemere 14 uchádzačov, v minulom roku to už boli len šiesti. Až v tomto roku sa počet uchádzačov, zrejme pre krízu a rastúcu nezamestnanosť, zvýšil na osem, pričom napríklad v Košickom kraji ich bolo až jedenásť.
Pri ôsmich či jedenástich uchádzačoch na jedno miesto učiteľa už možno uvažovať o zavedení jednotných štandardov pre výberové konanie, ako ich poznáme z iných krajín. Je však možné, že to nebude stačiť. Vlani zverejnila na portáli Edujobs pracovný inzerát asi tisícka škôl vrátane materských. Na Slovensku však pritom existuje okolo 2 700 základných a stredných škôl. Dôvodom, prečo majú niektoré školy problém obsadiť miesta učiteľov, môže byť jednoducho ten, že potenciálni uchádzači o nich nevedia. K zlepšeniu výberu učiteľov v školách by tak mohla pomôcť povinnosť zverejňovať pracovné ponuky na centralizovanom portáli, ako to napríklad už roky funguje pri pracovných pozíciách v štátnej správe.
Nejde len o platy
Klesajúci záujem o štúdium a povolanie učiteľa naznačuje, že doterajší rast platov atraktivitu učiteľstva nezvýšil. Experti a politici často opakujú, že za to môžu nízke platy, čo vo verejnosti len konzervuje dojem, že učitelia nie sú adekvátne zaplatení. Tým sa dostávame do začarovaného kruhu.
J. Miškolci a ďalší upozorňujú, že atraktivita učiteľského povolania nie sú len platy, dôležité je napríklad spoločenské uznanie a mediálny obraz o učiteľoch. On sám si v tejto súvislosti spomína na svoju výskumnú skúsenosť zo Švédska, kde majú síce učitelia vysoké platy, ale ich spoločenská reputácia je mizerná. Môžu za to vyjadrenia ministrov školstva a mediálny obraz, ktorý tam potom o učiteľstve vznikol. „Teraz majú veľký problém prilákať ľudí bez ohľadu na platy,“ hovorí.
Na otázku, ako sa dá vybudovať spoločenské uznanie učiteľov, však podľa neho neexistuje jednoduchá odpoveď. „Na vytvorenie pozitívneho obrazu o učiteľoch potrebujete najskôr mať čo najkvalitnejších učiteľov,“ zamyslí sa a dodáva, že prvým krokom na ich prilákanie by malo byť výrazné zvýšenie platov.
Zvyšovať mzdy treba naďalej
Odporovať tvrdeniu, že platy učiteľov už nie sú nízke, nie je vôbec populárna pozícia. No možno je načase povedať nahlas, že platy učiteľov sa už dostali na dôstojnú úroveň. Priemerná mzda pedagogických zamestnancov v základných a stredných školách je dnes podľa štatistických výkazov škôl na úrovni 1 405 eur. Ak k tomu pripočítame materské školy a školské zariadenia, je to 1 295 eur.
To neznamená, že platy už viac netreba zvyšovať. Ak chceme mať nadpriemerných absolventov škôl, ktorí budú jadrom budúcej inovatívnej spoločnosti, tak by sme sa nemali uspokojiť len s priemernými učiteľskými platmi.
Na druhej strane po nabúraní dojmu o nízkych platoch učiteľov, môžeme venovať viac pozornosti opatreniam, ktoré zvyšovanie platov premieňajú na lepšie študijné výsledky. Začať by sme mohli napríklad tým, ako chceme dosiahnuť v učiteľskom povolaní väčšiu selektívnosť.
