Martin Zahuranec (26) pôvodne neplánoval pracovať pre start-up. Študoval vo Viedni, po pracovných príležitostiach sa preto pozeral najprv v rakúskej metropole. Lenže potom odpovedal na ponuku, ku ktorej sa dostal vlastne len náhodou, absolvoval dve kolá online pohovorov, prakticky zo dňa na deň si zbalil kufre – a odletel do Vietnamu.
Nemecký start-upový inkubátor Rocket Internet tam vtedy rozbiehal projekt Lazada. Jeho ambíciou bolo v piatich krajinách juhovýchodnej Ázie vybudovať obdobu Amazonu. (Začiatkom tohto roka kontrolný balík akcií Lazady za jednu miliardu dolárov kúpil najväčší čínsky e-shop Alibaba.)
Po trištvrte roku sa Martin vrátil do Viedne, aby si dokončil školu, ale o pár mesiacov znova odišiel do Ázie. A znova do start-upu. Tentoraz zakotvil v Kuala Lumpure, kde manažoval logistiku a webový content v e-shope GlassesOnline, ktorý v Malajzii, Singapure, ale aj v Austrálii a na Novom Zélande (tam pod názvom GetGlasses) predával slnečné okuliare a kontaktné šošovky. „Bol to veľmi rýchlo rastúci biznis, lebo okuliare sa na internete nepredávajú tak intenzívne ako elektronika, ale prechod z kamenných predajní sa už začal,“ spomína.
Keď sa Martin po pol druha roku vrátil na Slovensko, priniesol si aj nápad a znalosti pre vlastný start-up. Spolu s bývalou kolegyňou z Iránu Yassaman Omidbakhsh (v preklade to znamená Tá, kto prináša nádej), sestrou Andreou a kamarátom Branislavom Ramšákom spustili e-shop s dizajnovou očnou optikou Eyerim. Okuliare a rámy predávajú okrem Slovenska a okolitých krajín najmä do Škandinávie či Holandska.
Martin Zahuranec, Eyerim (druhý sprava) Zdroj: Martina Brunovská
Z mesiaca päť a pol roka
Vycestovať za inšpiráciou a skúsenosťami – obzvlášť do start-upu s typicky chaotickou podnikovou kultúrou a neistou budúcnosťou – nie je, samozrejme, jediná cesta, ktorá vedie k dobre nakopnutému projektu. Navyše, je to rozhodne ťažšia cesta, prinajmenšom z pohľadu stresu a tlaku na psychiku. Ale za to sa na nej možno vyhnúť úskaliam, na ktoré narážajú „štandardnejšie“ profesijné dráhy.
Pobyt v cudzine prinúti človeka vystúpiť z komfortnej zóny
Pobyt v cudzine prinúti človeka vystúpiť z komfortnej zóny. Čím ďalej od „mamahotela“, tým viac samostatnosti v rozhodovaní: treba sa o seba, skrátka, postarať. Vo veľkom svete tiež viete rýchlejšie a hlbšie spoznať technologické trendy a zmeny spotrebiteľského správania, na ktorých možno eskalovať potenciálne multimiliónový biznis. Pôsobenie v tíme zloženom z ľudí z rôznych národov zasa umožňuje pochopiť kultúrne nuansy. A napokon, v start-upe, na rozdiel od zabehnutej korporácie, sa minimalizuje riziko, že vaša motivácia a talent sa rozplynú v divizionálnej organizačnej štruktúre.
Skúsenosť zo start-upu má aj dizajnér Michal Šimkovič (32), vo svojej komunite známy pod prezývkou musHo. Po šiestich rokoch v slovenských firmách ako Monogram a Zaraguza natrafil na výzvu známeho amerického akcelerátora Y Combinator, ktorý pre svoje start-upy hľadal dizajnérov. Michal sa prihlásil a vďaka svojim dovtedajším prácam (je autorom desiatok webov slovenských podnikov či bánk) dostal viacero ponúk. Vybral si Hawthorne Labs z Palo Alto. V tíme, pracujúcom na appke Circle, ktorá upozorňovala používateľa na prítomnosť jeho priateľov z Facebooku v okolí, sa stal hlavným dizajnérom.
Michal musHo Šimkovič Zdroj: archív M. Šimkoviča
Pôvodne Michal plánoval v Kalifornii len mesačnú stáž. Trošku sa to zvrtlo – je tam už päť a pol roka. Ešte počas pôsobenia v Hawthorne si s rumunským kolegom Sergiom Dogarom založili vlastný start-up CoolTiger. Vytvorili viacero aplikácií, najlepšie sa ujal univerzálny diaľkový ovládač AnyMote. Vytvorili preň aj hardvér, na Kickstarteri na jeho vývoj pred dvoma rokmi vyzbierali 150-tisíc dolárov.
„Mali sme ostať len v softvéri, v ňom sme boli na svetovej úrovni. S hardvérom sme šli na tenký ľad, utopili sme v ňom veľa marže,“ hodnotí dnes projekt Michal, hoci AnyMote sa stále predáva. Čo sa týka Hawthornu, ten sa medzičasom rozpadol a Michal vstúpil do služieb Amazonu, jeho divízie cloudových služieb Amazon Web Services.
Do start-upu sa (ne)chodí po zárobok
O platoch sa v slušnej spoločnosti v zásade nehovorí, platí to pre start- -upy i zabehnuté firmy. Rozdiel je možno v tom, že start-upy sa na rozdiel od korporácií ešte nemusia riadiť platovými tabuľkami. V praxi to znamená, že v start-upe môžete zarobiť veľmi málo, ale aj veľmi veľa.
Univerzálna rada? „Človek musí vedieť, akú má hodnotu, inak nebude zaplatený toľko, koľko by mohol byť,“ hovorí Lukáš Toma (Kreditech, Ulmon). Dodáva, že čím skôr po štarte sa k projektu pridáte, tým potrebnejší sa preň môžete stať, tým skôr sa viete dostať na vyššie pozície, ktoré sú v prípade úspechu aj slušne zaplatené.
Je vcelku bežné, že solídne zafinancované start-upy preplácajú aj korporácie, ak im chcú pretiahnuť seniorných manažérov alebo špecialistov. Naopak, juniornejší pracovníci môžu začínať aj len na pár stovkách eur mesačne. „Na druhej strane si určite vedia zhodnotiť, že pobyt v takomto prostredí sa im vráti inak,“ hovorí Martin Zahuranec (Lazada, GlassesOnline). A takisto dodáva, že tvrdá práca a aktivita sa v start-upe cení: „Ak ukážete, že prinášate hodnotu, už o pár týždňov môžete byť na úplne inom plate.“
Niektoré start-upy sa snažia kľúčových členov tímov motivovať aj akciami a podielmi vo firme. Ale pokiaľ nepríde k miliónovému exitu alebo IPO, šanca, že na nich zbohatnete, je väčšinou dosť nízka.
Čoraz lepšie
Zaujímavé start-upové príležitosti sa nemusia naskytnúť len v USA či Ázii. Pomerne limitujúcim faktorom sú pritom americké pracovné víza H1B pre kvalifikovaných žiadateľov. Ich počet je dlhodobo stanovený na 65-tisíc ročne, plus ďalších 20-tisíc pre absolventov amerických univerzít. Kvóta sa žiadosťami rýchlo naplní, niekedy už za pár týždňov či dokonca dní, a tak úrady udeľujú víza na základe lotérie. A celý proces trvá mesiace (a je aj finančne náročný), čo v prostredí start-upov nie je žiadna sláva.
Naopak, zrejme najjednoduchšie je zamestnať sa v start-upe v Česku. Minimálne úradné obmedzenia, nulová jazyková bariéra, geografická blízkosť a desiatky tisíc Slovákov študujúcich na univerzitách v Prahe či Brne. Na druhej strane, všetky tieto faktory môžu (nemusia) mať vplyv na rozsah a hĺbku skúseností budúceho start-upistu.
Určite platí, že čím ďalej od domova, fyzicky i mentálne, tým obohacujúcejší zážitok. Lukáš Toma (26) študoval vo Francúzsku umelú inteligenciu a hĺbkovú analýzu dát. Keď mal namiesto diplomovky absolvovať praktickú stáž, mal jasno v tom, kde si ju bude hľadať. „Nechcel som ísť do akademického sektora ani do korporácie, aby som sa tam
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
