V záchrankách bude od januára jazdiť menej lekárov

Záchrannú zdravotnú službu čakajú zmeny. Reforma záchraniek má byť účinná od januára budúceho roka. Zmeny majú priniesť dostupnejšiu a adresnejšiu neodkladnú prednemocničnú zdravotnú starostlivosť. Zmeniť sa má sieť záchraniek, ktorá má byť geograficky a procedurálne napojená na optimalizovanú sieť nemocníc. Zmenami majú prejsť aj indikačné kritériá Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. Reforma je naviazaná na míľnik plánu obnovy a odolnosti.

Ako by mala presne vyzerať nová sieť, však nie je jasné. Ministerstvo zdravotníctva naposledy komunikovalo iba predbežnú optimalizovanú analýzu siete záchraniek zdravotnej služby, ktorú vypracovala Žilinská univerzita v Žiline. O vypracovanie optimalizácie siete záchrannej zdravotnej služby požiadalo Žilinskú univerzitu operačné stredisko. Zadaním bolo, aby nová sieť reflektovala požiadavky sformulované v pláne obnovy, ku ktorým patrí dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre 90 percent populácie do pätnástich minút. Ministerstvo v čase zverejnenia dodalo, že zverejnená sieť nemusí byť konečnou sieťou pre vyhlásenie výberových konaní v polovici roka 2025. Potrebu rozloženia sídel staníc a typov ambulancií totiž môže zmeniť aj optimalizovaná sieť nemocníc.

Predbežná sieť záchrannej zdravotnej služby priniesla vlnu kritiky. Lekári a záchranári upozornili na to, že cieľ z plánu obnovy sa Slovensku splniť nepodarí. „V súčasnom systéme, ak sa reforma neurobí ako celok s tým, že zahrnie aj nemocnice a urgentné príjmy a preberanie pacientov, je to nereálne. Najmä musíme odfiltrovať objem neindikovaných zásahov,“ povedala pre TA3 prezidentka občianskeho združenia Rescue Service Continuity Zuzana Pukancová, ktorá zároveň pôsobí ako podpredsedníčka Základnej odborovej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava. Na otázky, k akým konkrétnym zmenám má dôjsť, ministerstvo zdravotníctva neodpovedá. Redakcia má k dispozícii otvorený list, ktorý poslal ministerstvu zdravotníctva lekár Ivan Majling, ktorý je členom Spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof a zároveň Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa podieľa na pripravovaných zmenách. Komisia však pracuje v utajenom režime a prijaté rozhodnutia podliehajú mlčanlivosti. Z akého dôvodu pracovná skupina v tomto režime pracuje, nie je známe. Ministerstvo zdravotníctva na otázky neodpovedalo.

Menej lekárov v teréne

Ministerstvo zdravotníctva pripravuje viacero zmien s cieľom zlepšiť dostupnosť a kvalitu záchrannej zdravotnej služby (ZZS) pre pacientov v ohrození života. Tento cieľ má byť dosiahnutý zmenami na úrovni operačného riadenia, vytvorením novej siete, presmerovaním časti súčasných výjazdov do iných segmentov zdravotnej starostlivosti a zavedením indikátorov kvality.

Jednou z myšlienok, ktorú autori zmien presadzujú, je transformácia posádok rýchlej lekárskej pomoci (RLP) na posádky rýchlej zdravotnej pomoci (RZP). Znamená to, že počet lekárov v záchrankách sa má znížiť. Záchranári upozorňujú na to, že ministerstvo zdravotníctva zavádza zmeny bez relevantných dát a pri nedostatočnej analýze dosahu na kvalitu poskytovanej starostlivosti.

Lekár I. Majling v otvorenom liste uvádza, že snaha o skvalitnenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má byť dosiahnutá redukciou lekárov v teréne, nedáva logiku. „Ako môže byť zvýšenie kvality a dostupnosti neodkladnej zdravotnej starostlivosti dosiahnuté tým, že znížime počet lekárov v záchrannej zdravotnej službe? Lekári sú kľúčovou súčasťou našich tímov, ich prítomnosť na mieste udalosti zvyšuje šance na úspešné zvládnutie kritických situácií,“ píše v liste I. Majling. 

Lekári totiž poskytujú lekársku starostlivosť pacientom priamo na mieste, čo môže v mnohých prípadoch zachrániť život. Zároveň je zníženie počtu lekárov v sanitkách mimoriadne riskantným krokom, najmä v čase prípravy optimalizácie siete nemocníc a s ňou spojeného predĺženia geografickej a časovej dostupnosti zdravotnej starostlivosti.