Zabudnite na malé veľké mesto, Bratislava môže byť Great Little City

Vmestách by sme mali stavať viac a lepších domov, ale najmä udržateľné komunity. Namiesto jednotlivých budov preto treba vytvárať celé susedstvá. Je to spoločná úloha developerov a samospráv, hovorí Nicholas Falk považovaný za priekopníka obnovy miest. V Bratislave prednášal o ocenenom projekte záhradných miest na realitnej konferencii developera Penta Investments.

Ako môžu developeri prispieť k budovaniu komunít?

V Británii už pociťujeme problém s nedostatkom bývania, keďže ľudia žijú dlhšie. Bývanie sa tak stáva pre mladých ľudí pomerne nedostupným. Na výstavbe nového bývania je zaujímavé, že je možné stavať oveľa energeticky efektívnejšie a bez závislosti od áut.

Práve developeri dokážu stavať efektívne a rýchlo reagovať na potreby trhu. Mesto však musí rásť plánovane, inak bude doprava neúnosná, znečistenie výrazné a kvalita života klesne. Preto je nevyhnutné, aby sa zapojila miestna samospráva. Úloha developerov je výrazná, ale nie sú odpoveďou na všetko.

Skúmali ste rozvoj mnohých miest. Musí developerov samospráva nútiť, aby sa starali o spoločenstvo?

Je to ich spoločná úloha. Som veľkým zástancom spoločných podnikov. Napríklad samospráva prispeje pozemkami, získa prostriedky na infraštruktúru a zaručí, že bude dostatočná. Developeri zasa postavia byty. Veľmi dôležité je mať rôzne typy stavebníkov vrátane ľudí, ktorí sa spájajú, aby si postavili bývanie sami.

V čom je to lepšie, ako keď stavajú špecialisti?

Ponúka to rôznorodosť a komunitu pomáha budovať už samotný proces výstavby. Vytváranie stavebných skupín ako Baugruppe v Nemecku a Co-housing v Holandsku je veľkým prísľubom. Namiesto postavenia bytovky, kde predáte byty, na seba beriete riziko a od začiatku poznáte svojich zákazníkov. Spoločenstvo je založené na ľuďoch, ktorí sa poznajú, dôverujú si a majú spoločné záujmy.

Nevymizli takéto komunity z miest?

Dnes vznikajú nové komunity, ktoré vytvárajú väčšinou mladé rodiny. Developeri by preto nemali stavať budovy, ktoré sú dostatočné dnes, ale musia myslieť na ich budúce využitie. Často totiž majú lepší prehľad o tom, kam sa svet uberá, než miestni politici.

Takže budovanie spoločenstva znamená vytváranie možností.

Developeri takto vytvárajú hnaciu silu, pretože na vytvorenie komunity treba 20 až 30 rokov. Nemyslím si, že je ťažké poskytnúť prínos pre spoločnosť, napríklad školy a športoviská. Dá sa tak vybudovať komunita a nielen zhluk domov.

Našli ste dobré príklady?

V Európe je viacero významných projektov. Zdôrazňujem skúsenosť z Holandska, kde cieľavedome budujú nové udržateľné predmestia. Sú dôležité najmä pre rodiny, ktoré sú významnou súčasťou trhu. Pre vás je najlepším príkladom mesto Utrecht, ktoré má porovnateľnú veľkosť a význam ako Bratislava. Ale aj mestá vo východnej časti Nemecka ako Lipsko či Postupim, ktoré si zasa prešli podobnou históriou.

Čo sa od nich môžeme naučiť?

Že netreba priviesť experta zvonku, ktorý vie všetko najlepšie, ale nechať ľudí hovoriť o tom, ako chcú žiť a čo ich trápi. Napríklad vo Freiburgu mali víziu a rozvíjali ju s obyvateľmi mesta. Vytvorili skupiny zamerané na rôzne témy. Iste, nikdy sa nezhodnú všetci, ale mesto aspoň vie, čo ľudí zaujíma.

Západ je v tomto ďalej ako vy, ale zapojenie verejnosti je dôležitou lekciou pre developerov. Ďalšou je dôležitosť infraštruktúry. Nestačí budovať lokality s dobrou dostupnosťou, ale aj investovať do dostupnosti. Ak budujete novú električkovú trať, stavajte okolo nej.

Zdá sa to samozrejmé, ale práve toto sa ťažko rieši v Petržalke...

Je to také zjavné, až mi je trápne to hovoriť