Zabudnite na čínske montérky. Kupujte akcie

A smeje sa, aj keď si ho doberáme, čo vlastne znamená jeho funkcia. Veď noviny vydávajú iba na miestny trh. Hoci... Keď nám povie, že ich denník vychádza v náklade 1,3 milióna výtlačkov, závisť nám kriví úsmevy. „Nevynechávame žiadnu lepšiu príležitosť stretnúť sa s kolegami z brandže. Navštevujeme svetové médiá a eventy, organizujeme pre kolegov semináre a stáže. Teraz sme sa vrátili z britského Guardianu, predtým sme boli v New York Times.“ Má úžasnú náladu, je v pohodičke. Nemusí vysvetľovať, že skutočnou odpoveďou na otázku, ktorú si sám položil, sú vlastne jeho posledné slová.

Sme tridsiati novinári z novovytvorenej skupiny šestnástich CEE krajín. Podľa skratky názvu je to stredná a východná Európa, v skutočnosti skôr stred a juh, pretože pásmo krajín vytypovaných Číňanmi na užšiu spoluprácu sa tiahne od Estónska až po Bulharsko a Albánsko. Myšlienka vznikla v roku 2012 na samite vo Varšave, vlani bol už štvrtý v čínskom Su-čou.

Prvú zastávku nám naši hostitelia naplánovali v Kantone, ktorý po čínsky nazývajú Kuang-čou. Tretie najväčšie čínske mesto je také veľké preto, že je situované na delte Perlovej rieky. Kto si ale predstavuje deltu ako rozlievajúce sa ústie jednej rieky, mal by si obrázok opraviť. Keď ideme do zóny voľného obchodu v oblasti Nan-ša, križujeme desiatky ramien, z ktorých farmári odklonili nespočetné množstvo kanálov na zavlažovanie polí. Starostlivo obrobený každý kúsok pôdy, ryža, zelenina, banány, kačice, rybníky, to je prvý obrázok, ktorý nám utkvie v pamäti pri pohľade z okna autobusu.

Zdroj: Edijs Palens

Blesková urbanizácia

Krajina s 1,3 miliardou obyvateľov má len desať percent ornej pôdy. Nemajú inú šancu, ako stopercentne ju využiť. Ešte predtým sme však videli pohľad z výšky. Dlhé klesanie lietadla pred Kantonom nám ukázalo pohľad na neuveriteľne zintenzifikovanú celú krajinu. Modré, biele a hnedé plochy striech na továrenských halách, skladoch a priľahlých budovách striedajú vyčnievajúce veže sídliskových budov. Továreň a vedľa nej obytný súbor, fabrika a hneď aj sídlisko, kam oko dohliadne.

Na zemi si uvedomujeme, že to je len začiatok, pretože túto schému bleskovo prebiehajúcej urbanizácie dopĺňa najrýchlejšia výstavba, akú si viete predstaviť. Diaľnice smerujú už do každého väčšieho mesta, v metropolách sú často viacúrovňové. Číňania za desať rokov vybudovali 19-tisíc kilometrov tratí pre rýchlovlaky a do konca päťročnice ich má byť 40-tisíc. Vo všetkých šiestich mestách, ktoré sme za desať dní navštívili, prebieha intenzívna bytová výstavba. Všadeprítomné žeriavy akoby zo zeme vyťahovali jedno po druhom celé nové sídliská.

Zdroj: Edijs Palens

Farebný svet

Začíname na juhu a centrom provincie Kuang-tung je Kanton. Je to mesto s vyše 20 miliónmi obyvateľov. Aglomerácia okolo má takmer dvojnásobok, no mesto vôbec nevyzerá ako tradičné čínske centrum obchodu. Nábrežie pripomína moderné európske metropoly. Nie div, veď ho budovali Európania. Jediné, čo udrie do očí, je záľuba Číňanov vo farebných neónoch. Nielenže na mostoch či obrysoch budov sú vždy všetky farby dúhy, ale sa ešte musia striedať, preblikávať alebo prelínať.

Bavíme sa týmto pohľadom, keď zrazu šlus. Tma. V priebehu pár minút medzi desiatou a pol jedenástou všetka paráda zhasne. Koniec zábavy, zajtra sa ide do práce. Rovnaký obraz sa nám naskytne na druhý večer. Rušná obchodná zóna je plná svetiel a hluku. Každý majiteľ obchodu platí pred vchodom nadháňača, ktorý ziape do mikrofónu a keď sa voči susedom nevie presadiť slovami, tak aspoň do niečoho trieska a búcha – a v priebehu pár minút všetok ten huriavk a gejzír svetiel stíchne.

Zdroj: Edijs Palens

Sedíme na terase reštaurácie, ktorú nám pomohla nájsť mladá dvojica. Pre cudzincov nie je až také ľahké nájsť podnik, kde sa len tak sedí pri pive. Hoci čínske pivo, ktoré ich učili variť Nemci aj Česi, sa dá piť, a pritom je v podnikoch hriešne drahé a dá sa na ňom aj zarobiť. Dievčina práve skončila vysokú školu, pracuje ako účtovníčka, jej brat ešte študuje.

Vy ešte používate e-maily? To je také... staromódne

Chceme sa im odvďačiť pozvaním na jedno, no odmietajú. Chalan sa tvári, že je ešte mladý, a jeho sestra zaklincuje evidentne pod vplyvom propagandy zdravého životného štýlu: „Chcem byť zdravá.“ Naše počudovanie nám však veľmi rýchlo nevdojak vracia, keď si po chvíli zaujímavej debaty pýtame kontakt a e-mailovú adresu. „Vy ešte používate e-maily?“ chichoce sa. „To je také...“, chvíľu hľadá vhodné slovo, „... staromódne.“

V metre potom sledujeme, ako komunikujú domáci. Vo vozni napočítam vedľa seba sedem ľudí hlboko pohrúžených do smartfónov. Jeden sa hrá, druhý čosi študuje, väčšina visí na čete. Nám prvé dni cenzorské blokovanie facebooku a googlu robí problémy, kým sa nenaučíme používať virtuálne privátne siete (VPN), no Číňania, ktorí prístup chcú mať, sa s tým už naučili žiť.

Zdroj: Edijs Palens

Každý potrebuje spolupracovať

Sme na juhu krajiny, pretože to je to, čo chcú naši hostitelia zdôrazniť. Ako sa krajina vedená komunistickou stranou za posledných tridsať rokov znova otvára svetu. Provincia Kuang-tung, v ktorej sme, susedí s Hongkongom a Macaom a je najotvorenejším a aj ekonomicky najsilnejším čínskym regiónom. Vlastne je oddávna miestom, ktoré spája čínskych obchodníkov so svetom.

Tadiaľto viedla staroveká a stredoveká hodvábna cesta a dnes sú v tomto regióne tri zo štyroch čínskych špeciálnych ekonomických zón. Zóna voľného obchodu na ústí Perlovej rieky je príklad. Čínska štátna rada, teda centrálna vláda, schválila plán jej rozvoja v roku 1993. Na obrovské prekladisko tovaru z námorných lodí dnes už nadväzujú nové priemyselné parky. Ale ani to nestačí.

Aby Číňania udržali rýchly ekonomický rast a prílev priamych zahraničných investícií z posledných tridsiatich rokov, musia ísť aj sami s investíciami na globálny trh. Menej sofistikovaná výroba sa pomaly presúva do Indie či Afriky a Číňania vedia, že sa na tomto procese musia aj sami zúčastňovať spoluinvestovaním, podporou výskumu, vývoja, inováciami a rozsiahlymi spoluprácami.

Zdroj: Edijs Palens

„Veľmi aktívne hľadáme nové biznisy,“ tvrdí nám pri návšteve Huawei v tejto provincii Glenn Schloss, viceprezident pre korporátnu komunikáciu firmy. Huawei je jedna z prvých firiem, ktorú v Číne vidíme. A ktorá nás ohúri. Vznikla len v roku 1987, zamestnanecké akcie sú rozdistribuované medzi 85-tisíc čínskych pracovníkov, no tí sa na rozhodovaní nepodieľajú. Huawei má v súčasnosti 175-tisíc zamestnancov a zďaleka sa neorientuje iba na výrobu mobilov, ale na celý infokomunikačný biznis, dnes najmä biznis s dátami. Na výskum a vývoj dáva 15 percent svojho obratu.

Číňania majú kapitál, technológie, dnes už aj vlastné patenty. Huawei vedie svetový rebríček patentových prihlášok

Číňania majú kapitál, technológie, dnes už aj vlastné patenty. Huawei vedie vlaňajší svetový rebríček podaných patentových prihlášok – podal ich takmer štyritisíc. V deň, keď sme leteli do Kantonu, sme na palube v China Daily čítali ako jednu z hlavných správ, že spoločnosť Huawei pre patentovú ochranu zažalovala konkurenta z kórejského Samsungu. Ešte nedávno čosi sotva predstaviteľné.

Čína má dnes teda všetko okrem bezproblémového prístupu na svetové trhy. Tie sa bránia konkurencii ešte stále neraz umelo živených čínskych štátnych fabrík. Čína naopak deklaruje, že má záujem prispieť k budovaniu otvorenej globálnej ekonomiky a multipolárneho sveta.

Svetová obchodná organizácia do decembra musí rozhodnúť, či tejto veľmoci udelí štatút trhovej ekonomiky, takže v kotli ekonomickej diplomacie to vrie. A iniciatíva je aj v prípade spolupráce 16+1 na čínskej strane, pretože príležitosti sú vraj nekonečné. „Je na vás, aby ste ich videli a využili,“ zdôrazňuje Juzhen Huo, zvláštna reprezentantka čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre spoluprácu krajín strednej a východnej Európy s Čínou označovanú kódom 16+1.

Zdroj: Edijs Palens

Už sa pomaly orientujeme v čínskych menách a vieme, že poradie čínskych mien na vizitkách si musíme obrátiť, pretože ako prvé si zvyčajne uvádzajú priezvisko, ktoré je spravidla jednoslabičné. Pani Huo má na svoju pozíciu „šéfky spolupráce 16+1“ vynikajúcu kvalifikáciu. Bola už veľvyslankyňou ČĽR v Česku aj Rumunsku a precestovala všetkých šestnásť štátov.

Ponáhľajúci sa socializmus

Ak je juh Číny predvojom v čínskom otváraní sa svetu, Šen-čen je ukážkou, ako to, dúfajme, nedopadne. Mesto, ktoré sa stalo protipólom Hongkongu na strane komunistickej Číny, bolo do roku 1979 len nevýznamným uzlom na obchodnej ceste z Kantonu, známym akurát tak obchodom so soľou. V roku 1979 padlo v rámci politiky reforiem rozhodnutie vytvoriť na tomto mieste prvú špeciálnu ekonomickú zónu.

Tu, v bezprostrednom kontakte s kapitalistickým Hongkongom, sa mali otestovať prvky trhovej ekonomiky, ktoré sa neskôr stali základom koncepcie „socializmu s čínskymi charakteristikami“. Za 25 rokov vyrástla v Šen-čene 12-miliónová metropola naplnená svetovými korporáciami, ktoré sem presťahovali svoje fabriky, ázijské centrály, vytvorila sa finančná a investičná infraštruktúra so širokými mestskými bulvármi, kde ešte aj stromy rastú do vopred narysovaných tvarov.

Šen-čen je impresívny symbol ekonomických reforiem, a zároveň smutný obraz čínskej niekedy až príliš sa ponáhľajúcej reality

Keďže tu nová metropola vyrástla z ničoho, pripomína najmodernejšie sterilné štvrte moderného sveta s budovami z ocele, betónu a skla. Nebyť čínskych znakov, ktoré tu však našťastie sprevádzajú aj nápisy v latinke, a nebyť výpravného múzea reforiem postaveného na pripomenutie, čo pozitívne strana a vláda v tejto krajine dokázali, sotva by ste si uvedomili, že ste v Ríši stredu s jej hrdými a aj varovnými tradíciami. Šen-čen je impresívny symbol ekonomických reforiem, a zároveň smutný obraz čínskej niekedy až príliš sa ponáhľajúcej reality.

Zdroj: Edijs Palens

O deň neskôr sme už v Nan-čchangu. Doleteli sme tam z nádherného futuristického šenčenského aerodromu a pristáli sme na letisku akoby okresného významu. Čo na tom, že obsluhuje zhruba 45 miliónov obyvateľov provincie. Domáci hovoria, že sme v kraji ryže a rýb. Sami vidíme, že toto je už vidiek, tu nie je až také jednoduché vymeniť si napríklad eurá za jüany, najmä ak sa tak rozhodne pol autobusu cudzincov naraz. V pobočke je to operácia na trištvrte hodiny.

Nan-čchang je pritom dvaapolmiliónové mesto. Aj ono sa práve ocitlo vo fáze dramatického prerodu. Tu ešte na rozdiel od Šen-čenu viete jasne rozlíšiť výstavbu z päťdesiatych, sedemdesiatych či deväťdesiatych rokov a aj miestni funkcionári nie sú až takí šik ako tí na juhu. Trochu tu ešte cítiť aj