Zabudnime na stroje, investujme do seba

Kvantita verzus kvalita

Mieru zamestnanosti v krajine sa od krízy v roku 2009 podarilo postupne zvýšiť na historické maximum, a preto je dnes najvyšší čas sústrediť sa na kvalitu, a nie kvantitu existujúcich a nových pracovných miest. Len tak si krajina dokáže udržať významnejší hospodársky rast. Pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou však neprídu samy od seba. Keďže problém je na strane chýbajúcich kvalifikovaných pracovníkov, prechodu veľmi nepomôžu ani cielené vládne investičné stimuly. V nasledujúcom období budú preto kľúčom k úspechu krajiny investície do kvality jej ľudských zdrojov.

Nejde pritom len o manažérsky pojem. Termín „ľudský kapitál“ spropagoval americký ekonóm Gary Becker výskumnými článkami a knihou s rovnomenným názvom ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Jedným z ekonómových najdôležitejších zistení bolo, že výnosy z investícií „do hláv“ často prispievajú k celkovej produktivite ekonomiky viac než investície do bežného, fyzického kapitálu, ako sú stroje, cesty či budovy. Dnes rozdiely v ľudskom kapitáli podľa štúdie Svetovej banky stoja za desiatimi až tridsiatimi percentami rozdielov v hospodárskom výkone ekonomík prepočítaných na jedného obyvateľa.

Čo to vlastne ľudský kapitál je? Ide o vedomosti, zručnosti a zdravie, ktoré ľuda vo svojom živote postupne získavajú (alebo o ne prichádzajú) a ktoré im umožňujú byť produktívnymi členmi spoločnosti. Už zakladateľ ekonómie Škót Adam Smith si všimol, že nadobúdanie rôznych schopností vzdelávaním či praxou síce stojí výdavky, no je akýmsi zosobnením kapitálu v konkrétnej osobe. Ten je potom zároveň jeho či jej bohatstvom, ale pozitívne pôsobí aj na celú spoločnosť.

Ľudský kapitál čoraz dôležitejší

Verejnosť spočiatku pojem ľudského kapitálu vnímala ako hanlivý, pretože neosobnú ekonómiu vtlačil až do súkromnej sféry životov každého jednotlivca. Akoby sa z ľudí stávala len akási komodita či koliesko v stroji s cieľom čoraz vyššieho hospodárskeho výkonu.

No dnes sa ukazuje, že tento posun v ekonomickej vede mal zmysel. Ľudský