Ako polopate opísať, čo sa dnes deje v okolitom svete? Skúsme takto: odohráva sa nútené vzopretie jednému svetonázoru. Ten hlásal, že rozvoj a rast budú večné a preto zatienia aj stúpajúce dlhy, ktoré mali byť len taký otravný štatistický prívesok.
Keďže krajiny, aj Slovensko, neboli dlhodobo schopné dôsledne sa vzoprieť tejto paradigme preventívne, musia tak spraviť v zlých časoch a s vyššími nákladmi. Hoci máloktorí vopred vedeli (a ja som medzi nimi určite nebol), kedy, v akej forme a s akými dôsledkami to prerazí von, každý vedel, že obdobia rastov nikdy neboli nepretržité a ak sa rast zakladá na kopení dlhov, nevydrží to.
Ale dobre, nevyšlo to, poučili sme sa, skúšame ďalej.
Zlepšiť skóre si ešte môžeme pri iných osudových paradigmách, ktorým sa treba vzoprieť. Jednou z nich je zakrývanie si zraku pred rómskym problémom. Stavím sa, že už toto konštatovanie bude niekomu znieť rasisticky. Keďže som mesiac po páde dvojičiek začal študovať v trochu netypickom zahraničí, viem, aké je nepríjemné, keď človeka automaticky berú ako rizikového preto, že nepatrí k majorite.
To však nie je dôvod tváriť sa, že neexistujú rómske osady a rómske getá. Nejde len o to, že sú a ešte len budú poriadnou ekonomickou príťažou. Sú to tiež miesta, kde sa nevymáha právo. Kde neexistuje pocit, že jedlo, ktoré niekto zje, iný musel vyrobiť. A kde je normálne, že zdravý človek prežije život bez toho, aby pracoval. Samozrejme, ťažko niekoho posielať do práce, keď tam nikto žiadnu "normálnu" neponúka. No takej v prospech komunity či obce bude vždy dosť. Nejde o to niekoho vytrestať. Ale vrátiť sa do kultúry, ktorá chápe, že tvoriť je podmienka plnohodnotného života.
Ani tretie potrebné vzopretie nebude jednoduché. To hovorí, že doceňovať a podporovať rodiny neznamená diskrimináciu tých, ktorí tomuto modelu nedrukujú. Je paradoxné, koľko existuje štúdií, výskumov a iných dôkazov o osobných aj spoločenských benefitoch fungujúcich rodín a ako málo rezonujú.
A keď to už nejde bez finančných argumentov (ktoré sú aj tak menej podstatné), tak jeden z mnohých: každý tuší, kde sa zakrátko ocitne slovenský dôchodkový a s ním aj zdravotnícky systém, a prečo. Napriek tomu sa verejná politika od tejto podpory odkláňa. S tvrdením, že je to volanie po sociálnom inžinierstve. Ako keby sme nežili v štáte, ktorý si vezme a následne podľa vlastných preferencií prerozdeľuje dve pätiny toho, čo sa tu vyprodukuje, aby organizoval fungovanie spoločnosti. V drvivej väčšine konkrétnych prípadov podľa toho, ako on uzná za vhodné. Bolo by celkom normálne, keby tie preferencie aspoň neboli kontraproduktívne. Veď taký je systém, v ktorom ovocie súkromných investícií do rodiny v budúcnosti spotrebujú tí, ktorí si dnes namiesto investovania môžu dovoliť vyššiu spotrebu.
Milé dámy a páni, toto je môj posledný editoriál v TRENDE. Ďakujem a želám veľa prospešných osobných i spoločenských vzopretí.
Článok vychádza v novom vydaní týždenníka TREND 16/2012 v stánkoch od štvrtku.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
