Vždy si naň niekto robil chúťky. Cyprus prilákal nielen Afroditu

Debata s učiteľom na dôchodku Burcuom, s ktorým sme boli kedysi ako vysokoškoláci na praxi v Anglicku, jeho dcérou Maro, úspešne podnikajúcou vo farmácii, a naturalizovaným Cyperčanom Davidom, pôvodom z USA, živiacim sa ako sprievodca turistov, sa mi do detailov opäť vybavila pred pár dňami. Od Burcua som totiž začiatkom júla dostala esemesku so slovami: „Prepáč, mýlil som sa. Na vine je môj nevyliečiteľný optimizmus.“

Krivdy z hlavy len tak nevymažeš

Počas tej večere pod hviezdami sme si vypočuli dva odlišné názory. David spomínal, že prvýkrát prišiel na Cyprus ako študent archeológie, narodený v New Yorku, do študentského tábora s túžbou podieľať sa na vykopávkach. Zostal a žije tu už takmer 20 rokov.

„Ver, nie je v tom nijaká miestna dievčina,“ bránil sa, keď som trochu vyrývala. „Jednoducho som sa zamiloval do krásy tohto ostrova, jeho klímy, jedla i ľudí. Našiel som tu všetko, čo pre dobrý život potrebujem. Rozdelenie už takmer ani nevnímam,“ tvrdil v onej debate. „Iba ak na priechode cez takzvanú zelenú zónu, kde musia turisti zvyčajne ukazovať pasy, hoci je ostrov členskou krajinou Európskej únie.“

Zdroj: Cyperský turizmus

Maro sa do debaty takmer nezapájala a jedinou jej poznámkou bolo, že Cyprus je len jeden, je grécky a hotovo. „Mladí to neriešia tak dramaticky ako naši rodičia či prarodičia,“ dodala.

Burcu vníma rozdelenie celkom inak. Ako dôchodca sa stále podieľa na vypracúvaní rôznych projektov financovaných z európskych fondov, ktoré majú skvalitniť život na ostrove. Spomína výstavbu nábrežia pri prístave v Pafose, z ktorého je dnes obľúbená pešia zóna s rušnými reštauráciami, kaviarňami i obchodíkmi, úpravu hradu, kde už niekoľko rokov v septembri organizujú operný festival, či rôzne aktivity súvisiace s Európskym mestom kultúry. To však akoby mimochodom. S väčším zaujatím hovorí o tom, že v rámci svojich projektov často chodí z juhu na sever ostrova.

Vidiecke domy sú obkolesené množstvom kvetov. Zdroj: Cyperský turizmus

„Pri týchto cestách nemôžem nenatrafiť na presídlencov a mnohých mám aj v rodine a medzi známymi.“ Má na mysli situáciu v roku 1974, keď turecké vojská pod zámienkou ochrany svojich súkmeňovcov pred útlakom Grékov obsadili severnú tretinu ostrova a vyhlásili Severocyperskú tureckú republiku.

Tú, mimochodom, okrem