Nikto presne nevie, koľko Bulharov a Rumunov presídli do Británie, až sa tam budú môcť od začiatku budúceho roka bez obmedzenia usadzovať. Ale asi ich nebude mnoho a nie je dôvod na paniku. Taký je zhruba záver štúdie, ktorú zadala britská vláda pred tým, než sa skončí sedemročné prechodné obdobie, keď občania Bulharska a Rumunska nemohli v Británii pracovať bez povolenia.
Závery správy idú proti panickému očakávaniu britských bulvárnych novín aj mnohých politikov. Táto vlna obáv viedla premiéra Davida Camerona pred dvoma týždňami k tomu, že vyhlásil opatrenia, ktoré sa môžu týkať všetkých prisťahovalcov z EÚ, teda aj z Česka a zo Slovenska. Týkajú sa najmä sprísnenia podmienok na získanie podpôr v nezamestnanosti, sociálneho bývania a využívania zdravotníctva.
Obmedzenie prisťahovalectva bolo jednou z vlajkových lodí politiky Cameronovej vlády už od jej nástupu pred troma rokmi. D. Cameron vtedy sľúbil, že zníži čistý počet imigrantov z približne dvestotisíc ročne na „desiatky tisíc“.
Najskôr sa zameriaval na mimoeurópskych prisťahovalcov, ale tí tvoria menšiu časť. Najviac ľudí totiž prichádza z ôsmich postkomunistických krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. Vláda Tonyho Blaira vtedy uprostred ekonomického boomu otvorila krajinu občanom týchto krajín bez obmedzenia.
Treba pripustiť, že počet prisťahovalcov mnohonásobne prekročil odhady Blairovej vlády. V roku 2011 žilo v Británii napríklad 579-tisíc Poliakov, teda desaťkrát toľko než desať rokov predtým. Podľa britských odhadov pred dvomi rokmi žilo v krajine zhruba 33-tisíc Čechov a 60-tisíc Slovákov.
Tento vzostup začal vyvolávať obavy predovšetkým v chudobnejších oblastiach, kde je veľa prisťahovalcov a kde majú miestni pocit, že im imigranti berú prácu. A po vypuknutí krízy sa stala imigrácia rýchlo kľúčovou politickou témou priživovanou výdatne bulvárnymi novinami.
Cameronove návrhy nie sú samy osebe zasa až také dramatické. Znepokojivá je skôr rétorika. D. Cameron trebárs hovoril o „turistike sociálnych dávok“ a o tom, že britské zdravotníctvo nie je „medzinárodným zdravotníctvom zadarmo“.
Britská politická debata o migrácii občanov EÚ je vzrušená, populistická a neopiera sa o fakty, napísal analytik londýnskeho Strediska pre európsku reformu John Springford. „Prisťahovalci zo strednej a východnej Európy nemajú žiadny vplyv na vyhliadky Britov na získanie práce... títo prisťahovalci viac prispievajú do štátnej pokladnice, než z nej dostávajú,“ zdôraznil.
D. Cameron je, samozrejme, pod veľkým tlakom časti médií, pravého krídla svojich konzervatívcov a predovšetkým Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorá je nielen protieurópska, ale aj protiimigrantská. A ako britská ekonomika naďalej stagnuje, nie je prekvapivé, že vláda nadbieha ostražitosti verejnosti voči imigrantom, poznamenal J. Springford.
Predstavitelia v Bruseli dosť dlho celú debatu nekomentovali. Ale Cameronove návrhy týkajúce sa sociálnych dávok a predovšetkým rétorika okolo prisťahovalcov už reakciu vyvolali. Eurokomisár László Andor povedal britskému nedeľníku The Observer, že Cameronove výroky sú zavádzajúce a nadbiehajú „inštinktívnej xenofóbii“. „Obviňovať v období ekonomických problémov chudobných alebo prisťahovalcov nie je nič nové, ale nie je to inteligentná politika,“ povedal. Zdôraznil tiež, že Európska komisia opakovane žiadala britskú vládu, aby priniesla dôkaz o „turistike sociálnych dávok“, ale nikdy žiadny nedostala. „Skutočnosťou je, že prisťahovalci z ostatných krajín EÚ sú pre britskú ekonomiku prínosní ... pretože platia viac daní a dostávajú menej dávok než britskí zamestnanci,“ vyhlásil L. Andor.
Británia sa v posledných mesiacoch pomaly vzďaľuje od centra európskeho diania na jeho okraj a podľa niektorých znepokojených hlasov mieri trochu nevedomky k východu z EÚ. Prejavilo sa to vetovaním fiškálneho paktu alebo oznámením referenda o zotrvaní v EÚ. Kroky proti únijným prisťahovalcom sú ďalším kamienkom tejto mozaiky. Sotva však teraz niekto odhadne, či sa s ekonomickým oživením debata o imigrácii upokojí alebo bude ďalej prispievať k vzďaľovaniu sa Británie od zvyšku EÚ.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
