Preboha, prečo? znelo z úst mojich známych, keď som povedal, že po prijatí na univerzitu v Bratislave aj Brne som sa rozhodol pre Bratislavu. Práve v tejto situácii, keď sa mnohým rozšíria zreničky a rozbúcha srdce, som sa rozhodol nelámať palicu nad slovenským školstvom.

Ak je však niekto stále taký naivný, ako som bol ja, a myslí si, že na univerzite sa už veci budú točiť len okolo zvoleného odboru, je dobré zobudiť sa zo sna veľmi rýchlo. V mnohých situáciách treba zatnúť zuby a vydržať výstrelky našich vysokých škôl.

Väčšina odborov však každému študentovi poskytuje celkom slušné množstvo voľného času, ktoré aspoň pri malej snahe dokáže stráviť mimo krčiem a postele. Je dobrým zvykom napríklad u nás na EU, že v piatky sú študenti úplne free.

Je normálne, že začiatok na novej škole si každý z nás vyhradil len na štúdium a žiadne iné aktivity neriešil. Po pár týždňoch však prichádza čas, keď cítiš, že si zabehnutý (aj keď musím priznať, že niektorí sa zabiehali jeden-dva roky), a tvoja peňaženka zasa cíti, že by to už chcelo nejakú finančnú injekciu.

Jasné, že si vysokú školu a študentský život treba poriadne užiť. Dobre však poznáme, že naše univerzity a firmy nie sú celkom zohranou dvojkou, a preto sa musíme oveľa viac snažiť, aby sme z toho času vyťažili maximum aj z hľadiska práce a kariéry.

Veľa ľudí tvrdí, že na Slovensku nič nie je, nič tu nefunguje, jednoducho „skapal tu pes“. Musím priznať, že s týmto pocitom som niekoľko prvých dní prežíval aj ja – Bratislava predsa len nie je Paríž, Viedeň ani Barcelona, prednášky tiež neboli práve komédiou, a tak moja mienka pomaly upadala.

Prišiel však čas, keď som sa aktívne pustil do hľadania odpovede na otázku, čo tu budem robiť. Začal som hľadať inzeráty, firmy, hodiny som googloval, čo by bolo zaujímavé. A pomaly som sa do toho dostal.

Odpoveď teda znie – neskapal tu pes. Ani na tom našom Slovensku. No myslieť si, že príležitosti prídu samy, je hlúposť. Možno by len táto otázka mala znieť – kde je ten pes zakopaný? Priniesla by iste zaujímavejšie odpovede.

Matej Horňák,
poslucháč Ekonomickej univerzity v Bratislave