Nový rozpočtový rámec na roky 2012 – 2020, ktorého výška sa bude pohybovať okolo jedného bilióna eur, Európska únia ani po mimoriadnom samite nemá. Prekvapenie to nie je. Už pred rokovaním bolo zrejmé, že rozdiely v pohľadoch na výšku aj spôsob porciovania tohto koláča sú veľké. Podľa únijného prezidenta Hermana van Rompuya to však nie je žiadna tragédia. Aj pri dojednávaní končiacej sa finančnej perspektívy predsa štáty potrebovali viac pokusov.
To je pravda. Je len otázka, či sa neistota ohľadne budúcej výšky verejných investícií negatívne nepremietne na ekonomike. H. van Rompuy aj ďalší zdôrazňujú, že bruselská schôdzka im pomohla vyjasniť pozície a že aj vďaka tomu veria v dohodu už na začiatku budúceho roka, teda v horizonte týždňov či niekoľko málo mesiacov. Hroziť by to tak vraj nemalo.
V čom je vlastne problém? Hľadať ho môžeme najmä v dvoch veciach. Ide o výšku rozpočtu aj to, ako ju rozdeliť medzi jednotlivé kapitoly. Európska komisia navrhla rozpočet rátajúci s viac než biliónom eur. To sa ukázalo byť v čase protikrízových úspor pre niektorých čistých platcov, teda štáty platiace do spoločnej pokladnice viac, než z nej dostávajú späť, príliš.
Prezident EÚ tak prišiel s vlastným návrhom, v ktorom zoškrtal osem desiatok miliárd, a na samite potom s ďalším. V ňom síce preskladal položky, aby uspokojil hlasy zozbierané z 13-hodinových konzultácií bezprostredne predchádzajúcich samitu, ale celková suma zostala viac-menej zhodná. Pre Nemecko, Švédsko, Holandsko a najmä Veľkú Britániu, ktorej premiérovi Davidovi Cameronovi sa podarilo nájsť spojencov a vymanévrovať z hroziacej izolácie, to bolo málo. Naďalej chcú ďalšiu redukciu o desiatky miliárd.
S uťahovaním rozpočtového opasku súvisí druhá kľúčová vec: aké oblasti osekať. Veľa (a aj dosť vášnivých) slov padlo v súvislosti s výdavkami na administratívu. Lenže aj ak by volanie po zredukovaní úradníkov či ich platov a penzií bolo oprávnené, alebo aspoň sčasti, potom treba vziať do úvahy, že tieto výdavky predstavujú len šesť percent rozpočtu. Škrty to budú do určitej miery symbolické, než aby mohli rozpočet „spasiť“.
Väčšina prostriedkov sa vynakladá inde: na poľnohospodárstvo a súdržnosť, pomoc chudobnejším regiónom. Zatiaľ čo prvé je kľúčové pre krajiny typu Francúzsko, ktorých farmári z agrodotácií profitujú najviac, druhé zaujíma najmä novšie a chudobnejšie štáty únie, teda aj Slovensko. Ani jeden tábor nie je úplne homogénny. Aj niektoré bohatšie krajiny majú chudobnejšie regióny, ktoré môžu peniaze čerpať, a predkladané reformy poľnohospodárskej politiky sa týkajú aj štátov zo stredu či východu Európy, hoci nie všetkých rovnako.
H. van Rompuy sa ocitá v ťažkej pozícii hľadača vytúženej rovnováhy. Musí uspokojiť často proti sebe idúce želania. Ak má byť dohoda možná, musí nabudúce každý odchádzať s možnosťou interpretovať si výsledok ako úspech v medziach možného.
Slovensko mohlo byť dosiaľ spokojné. Získalo peniaze navyše na odstavenie Jaslovských Bohuníc a v množstve prostriedkov na rozvoj chudobnejších regiónov v prepočte na hlavu bolo v obidvoch návrhoch H. van Rompuya na popredných priečkach. Bratislava by tak bola rada, ak by sa samit dohodol už teraz. Že by sa jej pozícia mohla zlepšiť, nie je veľmi pravdepodobné. Teraz bude cieľom najmä snaha mierniť straty.
Je jasné, že každý chce dostať pre seba čo najviac peňazí. Mediálne sa dobre predáva, keď sa alokácia peňazí zo štrukturálnych fondov či dotácie pre farmárov stopnú či aspoň neklesnú príliš radikálne. Lenže k „národnému“ vnímaniu treba doplniť, že zisky budú vykúpené inde. A pretože nie je veľa miest, kde škrtať, úspory sa dotknú oblastí, ako je veda či cezhraničná infraštruktúra.
Lenže práve toto sú veci, ktoré by mali Európskej únii pomôcť znovu naštartovať ekonomiku a pomôcť jej držať krok s ostatnými. Lídri sľubovali a stále sľubujú prorastový rozpočtový rámec pre zvyšok desaťročia. Lenže ak sa vezmú peniaze na inovácie, výskum či infraštruktúru, potom si možno oprávnene klásť otázku, či to tak napriek týmto deklaráciám skutočne je.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
