Kríza pristihla Slovensko s neskúsenou vládou. Jej pomalú a neprimeranú reakciu už dnes badať v medzinárodnom porovnaní. Stavebníctvo sa ocitlo v skľučujúcej neistote a rastie v ňom nervozita. Chýbajú mu nielen nové zákazky, ale aj jasná a uveriteľná predstava o tom, kam sa má uberať sektor, ktorý doslova dláždi cestu budúcemu rastu ekonomiky. Stavebníctvo má dlhú zotrvačnosť: chyby, ktoré robíme dnes, sa naplno prejavia až o niekoľko rokov, ich dosah však bude o to väčší, varuje v rozhovore pre týždenník TREND prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.

Na snímke výstavba Living parku na brehu rieky Nitra pri Brezovom háji v Nitre. Zámerom investora je dostavba skeletu vo forme polyfunkčného objektu pozostávajúceho z nákupného centra, bytovej časti a parkovacieho domu. Smerom k rieke vzniknú tri bytové bloky s výhľadom na hrad a promenáda s terasami, cyklotrasou a detskými ihriskami. V Nitre 29. novembra 2020. FOTO TASR - Henrich Mišovič
Neprehliadnite

Stavebná produkcia v eurozóne v závere minulého roka klesla o takmer 4 percentá

Slovensko je len rok po voľbách a koalícia už prešla hlbokou krízou. Ako by ste jej pôsobenie zhodnotili z pohľadu stavebníctva?

Stavebníctvu naďalej chýba na strane vlády jasný gestor. Čiastočne spadá pod ministerstvo dopravy a výstavby, čiastočne pod ministerstvo hospodárstva, z pohľadu verejných financií sa k nim pridalo nové ministerstvo informatizácie a regionálnych investícií, v neposlednom rade je to aj ministerstvo financií a jeho Útvar hodnoty za peniaze a niektoré legislatívne kompetencie na seba prevzal úrad vicepremiéra pre legislatívu.

Rozdrobenosť kompetencií tu bola vo veľkej miere aj doteraz.

To je pravda, ale v minulom roku pribudli ďalšie komplikácie. Jednou z nich bol presun Integrovaného regionálneho operačného programu z rezortu pôdohospodárstva pod nový rezort investícií a informatizácie. Presun trval pol roka, počas ktorého sa riešeniu problémov de facto nikto nevenoval. Ako problematický sa ukázal aj prechod legislatívnych kompetencií na úrad vicepremiéra Holého. Spočiatku sme to nevnímali negatívne. Stavebný zákon, bytová výstavba aj verejné obstarávanie sú prierezové témy a dúfali sme, že vicepremiér bude zjednocujúcim prvkom. No to sa v minulom roku nedialo a zákony sa písali za zatvorenými dverami.

Vnímate to tak, že na Slovensku vznikla zásadná novela stavebného zákona bez diskusie so stavbármi?

Ide o úplne nový stavebný zákon, ktorý sa má stať základom stavebnej legislatívy. Odborná práca, ktorú sme urobili na jeho príprave, bola vo veľkej miere presunutá do šuplíka zrejme aj preto, že sa začala ešte za bývalej vlády. Ide pritom o výsostne odbornú záležitosť a materiál, za ktorým odborná verejnosť stojí. Namiesto toho vznikol nový návrh, pripravený neverejne užšou skupinou ľudí. Diskutuje sa o ňom teraz, žiaľ, viac politicky než odborne.

Sú podľa vás v samotnom materiáli zásadné nedostatky?

Myšlienky sú to veľmi progresívne, priam futuristické a posúvajú stavebnú legislatívu do 21. storočia. Či ide o centrálny informačný systém, systém územného plánovania, alebo odpolitizovaný centrálny stavebný úrad. Skutočne by mohli viesť k zefektívneniu povoľovacích konaní. Chýba však odborne zložitý a na prípravu náročný postup prechodu od dnešnej situácie k cieľu.

Centrálny informačný systém predpokladá kompletnú digitalizáciu stavebníctva a povoľovacích procesov, kde sme dnes len v plienkach. Nemožno tak očakávať účinnosť procesov pol roka po prijatí. Aby sme sa pohli ďalej, zoberme tento návrh ako základ a zapojme do jeho dopracovania odborníkov na ministerstvách aj odbornú verejnosť.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa