Do konca roka 2025 má byť na Slovensku postavených alebo zrekonštruovaných 55 staníc záchrannej zdravotnej služby. Tento cieľ vychádza z míľnika Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorého splnenie je predpokladom na čerpanie financií z Európskej únie. Na výstavbu staníc je vyčlenených 32 miliónov eur.
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, ktoré má v kompetencii časť plánu obnovy, má podľa míľnika ukončiť výstavbu a rekonštrukciu staníc podľa oficiálneho semaforu plánu obnovy do septembra 2025. Zhotovitelia majú v zmluvách vyčlenených 440 dní na výstavbu nových staníc. V zmluvách so zhotoviteľmi sa však podmienka kolaudácie nespomína. Sprístupnenie, respektíve kolaudácia nových staníc má pritom podľa plánu obnovy prebehnúť do januára 2026. Operačné stredisko podpísalo prvé zmluvy až v októbri tohto roka. Celkovo ich je podpísaných osemnásť.
Prvých desať staníc
Operačné stredisko oficiálne informovalo o podpísaní prvých desiatich zmlúv o diele so zhotoviteľom staníc koncom októbra. Riaditeľ operačného strediska Osama Al-Khaldi podpísal zmluvy 22. októbra. Zhotovitelia mali následne do piatich dní prevziať stavenisko. Konkrétne šlo o výstavbu staníc v Kolárove, Leviciach, Močenku, Nových Zámkoch, Šuranoch, vo Veľkom Mederi, Vrábľoch, v Želiezovciach, Seredi a v Sládkovičove. Tieto však mali byť podpísané podľa semaforu plánu obnovy v marci 2024.
„Veľmi ma teší, že sa nám podarilo dosiahnuť dôležitý míľnik v investícii, ktorá je súčasťou komponentu Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť, a sme tak opäť o krok bližšie k naplneniu vízie z plánu obnovy,“ uviedol v tom čase riaditeľ operačného strediska. Podľa verejne dostupných zmlúv však snaha o výstavbu nových staníc môže naraziť na realitu.
Majú na to 440 dní
V novembri uzatvorilo operačné stredisko ďalších osem zmlúv o diele so zhotoviteľmi. Novú jednoposádkovú stanicu záchrannej zdravotnej služby (ZZS) vybudujú v Turčianskych Tepliciach, Topoľčanoch, Považskej Bystrici, Beluši a v Kysuckom Novom Meste. Dvojposádkovú stanicu sanitiek zasa v Partizánskom – Malých Kršteňanoch, Trenčíne a v Púchove. Podľa harmonogramu plánu obnovy však malo operačné stredisko podpísať zmluvy o diele so zhotoviteľmi posledných stavieb v konkrétnych lokalitách v máji 2024. Zmluvy so zhotoviteľmi, ktoré podpísalo operačné stredisko, uvádzajú, že protokolárne odovzdanie diela má prebehnúť do 440 dní odo dňa prevzatia staveniska. Tri zmluvy podpísal riaditeľ operačného strediska O. Al-Khaldi 8. novembra. Ďalších päť zasa 6. novembra. Semafor plánu obnovy uvádza, že ukončenie výstavby má prebehnúť do septembra 2025.
Sieť záchraniek nie je známa
Projektový manažér pripravovanej reformy záchraniek Gaston Ivanov pre Medicínu uviedol, že navrhovaná sieť záchraniek je priebežne komunikovaná so Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska a s vyššími územnými celkami, ale najmä s krajskými operačnými strediskami, ktoré dennodenne pracujú s posádkami záchraniek a majú podľa jeho slov najlepší prehľad o silných a slabých miestach v sieti, ako aj o samotnom systéme záchraniek.
Hlavný lekár operačného strediska Jozef Karaš dodal, že oficiálna finálna sieť nemôže byť v tomto období zverejnená. „Je to technická záležitosť. Najprv musí byť prijatý zákon a až následne budú pripravené podzákonné normy vrátane návrhu siete. My môžeme teraz verejne komunikovať iba predbežný návrh siete,“ podotkol.
Ministerstvo zdravotníctva oficiálne komunikovalo iba predbežnú optimalizovanú analýzu siete záchraniek zdravotnej služby koncom roka 2023. Vtedy sieť vypracovala Žilinská univerzita v Žiline a o jej vypracovanie požiadalo operačné stredisko. Zadaním bolo, aby nová sieť reflektovala požiadavky sformulované v pláne obnovy, ktorými je dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre 90 percent populácie do pätnástich minút. Ministerstvo v čase zverejnenia dodalo, že zverejnená sieť nemusí byť konečnou sieťou pre vyhlásenie výberových konaní v polovici roka 2025. Potrebu rozloženia sídel staníc a typov ambulancií totiž môže zmeniť aj optimalizovaná sieť nemocníc.
K čomu sa vláda zaviazala
Plán obnovy hovorí konkrétne o výstavbe nových a obnove už existujúcich staníc ZZS. Cieľom má byť presun jednotlivých staníc podľa novostanovenej siete ZZS, ktorá bude reflektovať aj optimalizáciu siete nemocníc. Časť staníc by mala byť presunutá do zrekonštruovaných priestorov, ďalšiu časť bude potrebné vystavať nanovo s príslušným vybavením. Vláda by podľa plánu obnovy a odolnosti mala investovať do výstavby alebo rekonštrukcie celkovo 55 malých staníc ZZS.
Nové alebo zrekonštruované stanice majú spĺňať aj energetickú efektívnosť. Presnejšie, mali by byť o 30 percent úspornejšie oproti súčasnému stavu. Vybudované alebo zrekonštruované stanice majú byť zaradené do novej siete záchraniek.
Plán obnovy bez dát
Geografické rozloženie siete záchraniek má byť zrealizované na matematickom simulačnom modeli. Ten má sieť navrhnúť tak, aby pre 90 percent populácie bola dostupnosť ZZS do pätnástich minút od odoslania a pre 80 percent pacientov s diagnózou kvintetu prvej hodiny bola dostupnosť do ôsmich minút od odoslania. Práve premiestnením staníc sa má skrátiť reakčný čas v porovnaní so súčasnou situáciou.
Z akých dát vychádzali tvorcovia reformy ZZS, nie je známe. Redakcia Medicíny má v dispozícii zápisnicu zo stretnutia Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť na ministerstve zdravotníctva, ktorá rozhoduje o pripravovaných zmenách. O tom, že ciele definované v pláne obnovy a odolnosti bude takmer nemožné dosiahnuť, hovoril ešte bývalý minister zdravotníctva Michal Palkovič. Na spomínanom stretnutí členov komisie, ktoré sa konalo 26. septembra 2023, M. Palkovič poukázal na riziko krátenia platby z plánu obnovy a odolnosti. V zápisnici sa píše, že minister zdravotníctva sa spýtal členov komisie, či majú vedomosť o tom, kto, kedy a na základe akých dát definoval míľnik plánu obnovy, a teda dostupnosť ZZS do pätnástich minút pre 90 percent populácie.
„Členovia komisie skonštatovali, že touto informáciou nedisponujú,“ uvádza sa v zápisnici. Zástupca Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák následne dodal, že reforma a dáta vypracoval najmä bývalý riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. Meno riaditeľa v zápisnici uvedené nie je. M. Polák zároveň informoval, že niekoľkokrát oslovil kompetentných so žiadosťou o zmenu znenia reformy. Lukáš Stanko zo sekcie implementácie plánu obnovy a odolnosti a reforiem na túto informáciu reagoval tým, že požadovaná zmena nebola ani nie je možná, keď-že Európska komisia by ju mohla považovať za znižovanie cieľa, respektíve zmarenie reformy.
Vtedajší minister zdravotníctva M. Palkovič podľa zápisnice skonštatoval, že Slovenská republika bude mať problém s ďalšou platbou od Európskej komisie a je ohrozené čerpanie pre nesplnený míľnik.
