Mestá a obce sú dlhodobo závislé najmä od príjmov z podielových daní, ktoré tvoria gro ich celkových daňových príjmov. Odborníci však už roky volajú po tom, aby boli daňové príjmy samosprávy viaczdrojové. Mal by sa pre ne namiešať nový daňový mix napríklad z podielov na firemných daniach, spotrebnej dani či DPH. Na to sa štát zatiaľ neodhodlal. Ministerstvo financií už naznačuje, že v plánovanej daňovej reforme, ktorú zatiaľ drží v tajnosti, sa niečo na podielových daniach zmení. Lenže samosprávy majú v rukách aj iné zdroje príjmov.
Vyrubujú miestne dane či poplatky, ale majú aj zdroje z vlastnej podnikateľskej činnosti. Tie však dlhodobo zanedbávajú. Napríklad daň z nehnuteľnosti sa v mnohých mestách roky nepohla z miesta alebo sa zvyšovala len symbolicky o pár percent ročne. Preto ľudia stále platia za byty či veľké domy len niekoľko desiatok eur ročne. V niektorých mestách táto daň nedosahuje ani 10 eur za rok. Preto príjem z dane z bytov či domov tvorí mizivé percento z miestnych rozpočtov.
Bratislava rozdeľuje platenie dane z nehnuteľnosti na viaceré splátky
Starostovia v minulosti argumentovali, že sa ich boja zvyšovať, lebo by im z mesta odišli firmy či dokonca obyvatelia. Mestá, ktoré miestne dane zvyšovali, však žiadny masový exodus ľudí ani podnikateľov nezaznamenali. Výška miestnych daní zatiaľ nie je rozhodujúci faktor, ktorý by niekoho odrádzal od usadenia v meste. Ľuďom ide skôr o ceny pozemkov či nehnuteľností a služby v danej obci.
Ľudia aj firmy by možno boli ochotnejší platiť vyššie miestne dane, keby vedeli, ako sa míňajú. Ak by im starosta jasne ukázal plán rozvoja obce s tým, že naň potrebuje vybrať viac peňazí, odpor k zvyšovaniu daní by bol menší.
Lenže mnohé obce na stole rozvojové plány nemajú, takže ľuďom sa platiť len tak za úradníkov nechce. Ak by vedeli, že sa im opravia chodníky, opäť by možno neboli proti a doplatili by si za to pár eur ročne navyše. Navyše by sa tak podporil lokálpatriotizmus a angažovanosť miestnych firiem a ľudí na dianí v meste.
Viac zdanení ľudia by sa začali pýtať, čo dostanú za svoje vyššie dane, a tlačili by na verejnú kontrolu mestských výdavkov. Mestá by potom nemuseli robiť veľkú kampaň na prihlasovanie ľudí na trvalý pobyt. Tí by sa hlásili sami, ak by v danej lokalite stúpla kvalita života, hoci aj cez vyššie miestne dane.
