USA Po pondelkovom pristátí robotického vozidla Curiosity na Marse si vydýchli nielen vedci, ale aj top manažéri americkej agentúry NASA. Vedci sa môžu tešiť na záplavu informácií, ktoré počas dvoch rokov pošle z povrchu červenej planéty. Hmotnosťou i rozmermi sa rover so šiestimi kolesami blíži automobilu Škoda Fabia. Bude skúmať, či na Marse existovali alebo stále existujú podmienky pre vznik či udržanie života, stav a distribúciu vody, vývoj atmosféry, ako aj možnosti pre prípadné výpravy astronautov. Misia sa pripravovala osem rokov. Jej prípadné zlyhanie by znamenalo stratu 2,5 miliardy dolárov. Rover Curiosity je totiž najzložitejšie a najdrahšie zariadenie, aké kedy skúmalo slnečnú sústavu. Zároveň je poslednou z veľkých „vlajkových výprav“, ktoré NASA musela pre šetrenie zrušiť. Keby sa robot Curiosity rozbil o marťanský povrch, ďalší výskum červenej planéty by pokračoval až v roku 2018, keď sa na Mars vypraví európsky rover ExoMars. Ten je však menší a európska vesmírna agentúra ESA musí získať na jeho financovanie ešte 1,2 miliardy eur. O tie prišla po tom, čo od partnerstva odstúpila americká NASA. Záujem o spoluprácu na európskom projekte majú Rusi.
