Problém je v tom, že napriek „dobrým časom“ sa deficit očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové položky od roku 2013 neznížil takmer o nič.
V inej relácii k návrhu rozpočtu sa minister vyjadril, že európske pravidlá rozpočtovej zodpovednosti sú preňho posvätné. Realita je však taká, že slovenské verejné financie pod jeho vedením už viackrát porušili pravidlo maximálneho rastu výdavkov, ktoré má pomáhať dostatočne rýchlemu znižovaniu deficitu. Podobne bledo je na tom znižovanie takzvaného štrukturálneho schodku, ktoré vyžaduje Fiškálny kompakt i Pakt stability a rastu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepriaznivý vývoj vlani v decembri zhodnotila tak, že vláda musí aktivovať korekčný mechanizmus, aby sa na plánovanú cestu k vyrovnanému rozpočtu vrátila. Ministerstvo financií na čele s Petrom Kažimírom z toho však rezignovalo.
Negatívny výsledok pre ministra môže priniesť aj októbrová notifikácia výšky deficitu za vlaňajšok, ktorú o niekoľko dní zverejní Eurostat. Ak sa potvrdí očakávaný pokles výberu dane z príjmov firiem, môže to znamenať, že zo štyroch ukončených rozpočtových rokov Petra Kažimíra bola plánovaná výška rozdielu medzi príjmami a výdavkami dodržaná len raz: v spomínanom roku 2013. A ani piaty rozpočet (na tento rok) ministrovi nevychádza – očakávaný deficit je vyšší ako plánovaný. Podľa jeho vlastných čísel.
Pritom vyrovnaný či prebytkový rozpočet nie je žiadna raketová veda. Vlani ho malo z dvadsaťosem krajín Únie už dvanásť vrátane Grécka. Rýchlo znižovať dlh potrebujeme preto, aby si krajina do budúcej krízy vytvorila dostatočný rozpočtový vankúš. Inak môže mať vážny problém.
Práve preto má rozpočtová politika dodržiavať všetky dohodnuté pravidlá. Ak ministrovi Kažimírovi nestačí táto motivácia, mohlo by ho aspoň zaujímať, ako bude vyzerať pred svojimi európskymi kolegami. Keby náhodou chcel šéfovať rade ministrov financií eurozóny.
