Priame hotovostné podpory budú zrejme nahradené bonifikáciami úrokov z úverov, ktoré si podnikatelia vybavia v komerčných bankách. Naopak, k priškrteniu dotácií zo strany EÚ pre veľké farmy, ktoré majú práve u nás dominantné zastúpenie, asi nepríde. Takzvané stropovanie, ktorým Brusel vystrašil nielen Slovensko, ale aj Česko či Maďarsko, už totiž nie je medzi politickými špičkami Únie až takou horúcou témou ako donedávna.
Aj tieto zásadné novinky zazneli na ďalšom pokračovaní agropotravinárskych diskusií, ktoré týždenník TREND organizuje spolu s VÚB. Tá totiž patrí k najväčším financujúcim domom slovenského poľnohospodárstva. Tohtoročné stretnutie, ktoré prebehlo v stredoslovenskom Vígľaši, navštívilo skoro 180 ľudí z celého domáceho biznisu s potravinami.
Po starom len start-upy
Jednou z nosných tém bola nová spoločná agrárna politika EÚ, ktorá má platiť od roku 2020. Tá zmení priame agrárne dotácie i eurofondy nielen pre farmárov a potravinárov, ale aj pre celý vidiecky rozvoj krajiny.
Na predpokladanú zásadnú zmenu upozornil Juraj Kožuch, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá pracuje pod rezortom pôdohospodárstva, a ktorá administruje aj jeden z najširších európskych podporných programov – Program rozvoja vidieka.
J. Kožuch o možnej transformácii eurofondov z priameho preplácania časti investičných nákladov na bonifikácie úrokov z úverov TRENDU hovoril už pred rokom. Teraz svoje slová potvrdil s tým, že takáto zmena zo strany EÚ je čoraz pravdepodobnejšia. Zľavy na bankové úvery by sa mali uplatňovať na všetky projekty z tradičných oblastí vidieckeho a agropotravinárskeho rozvoja. Hotovostné podpory sa zachovajú iba pri eurofondoch pre inovatívnejšie projekty, ktoré ešte neboli preverené trhom, a tak by sa komerčné banky obávali ich financovania.
„Eurofondy, ako ich poznáme, zostanú v platnosti len pre projekty start-upového charakteru. Pre tradičné biznisy sa ráta už len s bonifikáciami úverov,“ uviedol J. Kožuch.
Prísnejšie, ale racionálnejšie
Pokiaľ EÚ uvažuje o zmenách eurofondov pre agropotravinársky sektor a vidiek, môže chcieť podobným spôsobom reformovať fondy aj pre ostatné podporované oblasti podnikania.
Chystaná zmena má svoj rozumný základ. Dotovaná bonifikácia úrokov z úveru je transparentnejšia a efektívnejšia ako investičná dotácia schvaľovaná štátom. Ak si podnikateľ berie úver z banky, tá sama podrobne posúdi, či je jeho projekt racionálny a konkurencieschopný. Životaschopnosť projektu potom vôbec nemusí preverovať štát, ktorý je dnes často upodozrievaný, že to nerobí dostatočne transparentne a že mnohé projekty sú zbytočne predražené.
Dnešné podpory z eurofondov nie sú navyše ideálne ani v tom, že sa poskytujú na konkrétne vyhlasované investičné oblasti, na ktoré sa potom podnikatelia snažia napasovať svoj rozvoj niekedy až nasilu. Ak im Únia zvýhodní iba úvery, budú investovať racionálnejšie.
„Posledné tri roky je slovenské poľnohospodárstvo stále v zisku. Určite v ňom vieme zvyšovať našu úverovú angažovanosť,“ hovorí manažér VÚB banky pre poľnohospodárstvo Martin Hubinský. Zdroj: Milan David
Škrtenie veľkých — hrozba či impulz
Viacerých farmárov zaujímalo, či a v akej forme chce EÚ presadiť stropovanie dotácií pre väčšie farmy. Teda či príde k stanoveniu maximálneho balíka dotácií na jednu farmu bez ohľadu na jej veľkosť.
„Z bruselských kuloárov síce uniklo, že sa uvažuje o dotačnom strope na jednu farmu vo výške 60- až 100-tisíc eur, no stropovanie by malo zostať na slobodnom rozhodnutí členských krajín. My v Česku, a iste aj vy na Slovensku, sme, samozrejme, proti akémukoľvek stropovaniu,“ povedal viceprezident českej Agrárnej komory Bohumil Belada, ktorý zastupuje českých farmárov aj pri rokovaniach v Bruseli.
J. Kožuch, ako aj generálny riaditeľ poľnohospodárskej sekcie slovenského ministerstva pôdohospodárstva Štefan Ryba boli však v otázke úplnej eliminácie hrozby stropovania opatrnejší. „Sú tu isté posuny vo vnímaní EÚ, ale krajiny s prevahou menších fariem stále tlačia na obmedzenie dotácií pre väčšie agropodniky,“ povedal J. Kožuch.
Š. Ryba ho doplnil, že stropovanie ešte môže Úniou prejsť, hoci s kompromisom, podľa ktorého si bude môcť farma zo svojho dotačného stropu odrátavať výdavky na zamestnancov. Farmy, ktoré zamestnávajú viac ľudí, tak nemusia mať zo stropovania až taký veľký strach. Na starostlivosť o prasatá či kravy pritom treba mať ešte viac ľudí ako len na zoranie a osiatie polí. Stropovanie by teda v konečnom dôsledku mohlo viac zabolieť iba jednoduchšie farmy s rastlinnou výrobou.
„Eurofondy, ako ich poznáme dnes, zostanú len pre start-upy,“ zdôrazňuje generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch. Zdroj: Milan David
Vzory z Ameriky
V diskusii zaznelo aj to, aké zmeny v novej agrárnej politike EÚ by si priali samotní farmári.
Tak B. Belada, ako aj predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík sa zhodli, aby sa pri vyplácaní priamych dotácií zvýraznil faktor produktívnosti dotovaných podnikov. Podiel dotácií vyplácaných na citlivejšie nedostatkové komodity by sa podľa nich mohol zvýšiť z terajších 15 až na 30 percent.
Český odborník tiež dodal, že aj európske dotačné schémy by mohli začať viac myslieť na zvládanie cenových kríz, tak ako je to v USA. Američania síce priebežne nedotujú svoje agrárne sektory, ale v prípade prepadu cien agrokomodít ihneď vykupujú nadprodukciu svojich farmárov.
M. Semančík by si prial, aby Brusel zakázal členským štátom dotovať farmárov popri podpore z EÚ aj z ich národných rozpočtov. To totiž vytvára v dotovaní enormné rozdiely a narúša jednotnosť európskeho trhu s potravinami.
Veľmi chudobne, oproti iným členským štátom EÚ, pôsobí aj budúcoročný domáci príspevok. Slovenský rozpočet ráta pre farmárov so štátnou pomocou nad rámec európskych dotácií iba v objeme jeden milión eur. Česko si naplánovalo 140 a Maďarsko až 230 miliónov eur.
Š. Ryba však farmárom prisľúbil, že dodatočné zvýšenie štátnej pomoci jeho rezort s ministerstvom financií ešte prerokuje. Ministerstvo chce pre domácich farmárov obnoviť aj inštitút daňovo zvýhodnenej nafty a v pláne má aj vybudovanie nového rizikového fondu na lepšie zvládanie dosahov sucha a iných klimatických záťaží.
Pozor na brexit
V diskusii sa však nehovorilo len o dotovaní, nastolené boli aj ďalšie výzvy.
Š. Ryba upozornil, že na brexit sa musia náležite pripraviť aj európski farmári a potravinári. Pripomenul im, ako s mliekarenským sektorom Únie zatočilo uzavretie exportov do Ruska spred pár rokov. Kontinentálne vývozy mliečnych výrobkov do Spojeného kráľovstva sú pritom ešte raz také veľké.
Na nutnosť ďalšieho vnútorného zlepšovania fariem upozornil známy krízový manažér Peter Ondro, ktorý dnes investuje aj do poľnohospodárstva. Na mnohých farmách totiž zistil, že by si svoju ekonomiku mohli strážiť oveľa viac, ako sa to reálne deje.
„Keď sme chceli kúpiť jedno družstvo, tak mi jeho predseda ani nevedel povedať, za koľko nakupujú hnojivá či chemikálie, s odôvodnením, že to všetko vie jeho agronóm. No keď som sa pýtal na agronóma, tak som sa dozvedel, že ten je na nejakej ceste s dodávateľmi. A to veru nie je najlepšia kombinácia,“ povedal P. Ondro s tým, že nákupcovia ich družstiev na žiadne cesty platené dodávateľmi nechodia.
Manažér VÚB banky pre poľnohospodárstvo Martin Hubinský pripomenul, že posledné roky sa hospodárenie tuzemského agrosektora vyvíja veľmi priaznivo. „Posledné tri roky je naše poľnohospodárstvo stále v zisku. Vlani bolo v pluse až 76 percent jeho podnikov. Do budúcnosti v tomto sektore určite vieme zvyšovať našu úverovú angažovanosť,“ uzavrel M. Hubinský.
