Vyrábal sirupy v kúpeľni, teraz je v najlepších hoteloch (aj) vo Viedni

Zásobuje nimi špičkové gastronomické prevádzky nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Dánsku či Rakúsku, kde ich používajú najlepšie viedenské hotely, napríklad Kempinski. Boli však časy, keď Mário prespával na železničnej stanici, lebo si nemal z čoho zaplatiť ubytovanie.

Túlavé topánky odmalička

Každý rodič má predstavu, čo by mal jeho potomok v budúcnosti robiť – väčšinou študovať. A takú mali aj rodičia M. Marka. Nezhodovala sa však s predstavou ich syna. „Odmalička som rád varil, vymýšľal nové chute, vždy som chcel mať napríklad bar. Štúdium na vysokej škole sa v mojich predstavách o budúcnosti nevyskytovalo,“ spomína.

Okrem toho mal už od útleho veku túlavé topánky. Jeho starý otec žije v Spojených štátoch, Mário k nemu chodieval na prázdniny a spolu cestovali po svete. Opustiť vo veku 21 rokov rodnú Trnavu a odísť pracovať za hranice bolo preto preňho samozrejmosťou. „Všetci moji kamaráti v tom čase robili v Londýne, len ja som sa vybral do škótskeho Glasgowa,“ hovorí.

Zdroj: Milan David

Mal tam dohodnutú prácu, vo vrecku štyristo eur na ubytovanie a živobytie do prvej výplaty. Lenže veci sa skomplikovali. Práca, kvôli ktorej tam išiel, padla. Peniaze minul na ubytovanie, dopravu a stravu. Strechu nad hlavou na ďalší mesiac si už nemal z čoho zaplatiť. Tak sa ocitol na ulici.

„Cez deň som po firmách roznášal životopisy a spával som na železničnej stanici. Robotu som si našiel, ale kým som mal dosť peňazí na nejaké ubytovanie, mojím domovom bola stanica. A fitnesom ulica, lebo keď som išiel pešo v noci z práce domov, pravidelne ma naháňali miestni výrastkovia, pre ktorých bol chodec na prázdnej ulici ľahkým cieľom. Až na jeden prípad som im vždy ušiel. Ale schudol som za ten čas z 83 na 62 kíl,“ spomína.

Hovorí, že je tvrdohlavý, takže mu ani nenapadlo vrátiť sa domov alebo poprosiť rodinu, aby mu pomohla či požičala peniaze, kým dostane výplatu. „Naši o mojich problémoch nevedeli, len neskôr som sa priznal. Keď mama videla ulice, ktorými som každú noc chodieval, zhrozila sa.“

Macerácia v hrnci

Nakoniec sa dostal k práci barmana. Zo Škótska sa presunul do Londýna a pôsobil tam do roku 2010, keď sa vrátil na Slovensko. Vždy chcel pracovať s najkvalitnejšími surovinami. So sirupmi, ktoré v bare používali, nebol úplne spokojný.

Preto začal experimentovať, ako vyrobiť produkt, ktorý by spĺňal to, čo si predstavoval. Začínal ešte v Londýne maceráciou v jednom hrnci. Ide o lúhovanie za studena, čím sa zachová autentická aróma aj chuť ovocia a byliniek, z ktorých sa robia sirupy.

Marek nepridával nič, čo do