Výhybkám na železniciach kraľuje jediný dodávateľ. Zmluvy dostáva bez súťaže

Pomenovanie rýchlik môže byť v kontexte slovenských železníc klamlivé. Napriek tomu, že vlaky ktoré toto pomenovanie hrdo nesú, by mali po trati uháňať a prepravovať cestujúcich medzi väčšími mestami v čo možno najkratšom čase, prípadov, keď musia zo svojich rýchlostných možností výrazne poľaviť, na Slovensku z roka na rok pribúda. Dôvodom neustáleho brzdenia a opätovného zrýchľovania je predovšetkým stav železničnej infraštruktúry.

Sieť železničných tratí na Slovensku je hustá, ale peňazí na jej údržbu a obnovu je žalostne málo. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) podľa výročnej správy vlani investovali do modernizácie, rekonštrukcie a výstavby železničnej infraštruktúry necelých dvesto miliónov eur. Napriek tomu sa im trend starnutia koľají nedarí zvrátiť. Celková dĺžka slovenských tratí je takmer 3 600 kilometrov, ich stav je však biedny a zastaraná infraštruktúra neumožňuje vlakom jazdiť rýchlosťou, ktorú by dosahovať mohli.

Trať ako z minulého storočia

Jedným príkladom za všetky je železnica z Prievidze do Nitry. Viac ako 70-kilometrovým úsekom prejde denne až 27 osobných vlakov, okrem nich tri nákladné. Z Prievidze do Zbehov, dedinky neďaleko Nitry, sa možno odviezť napríklad regionálnym expresom. Prekonať túto vzdialenosť mu však trvá až jeden a pol hodiny. Osobnému vlaku ešte o pol hodiny dlhšie. Samotné koľaje pritom nie sú v až takom zúboženom stave. Úsekom z Topoľčian do Nitry by sa expres mohol prehnať až stokilometrovou rýchlosťou, na zvyšnom úseku je maximum osemdesiatka. Problém je, že rýchlik tieto traťové maximá dosiahne zriedka a nikdy nie na dlhý čas. Na 70-kilometrovom úseku totiž musí až pätnásťkrát spomaliť, z maxima miestami až na štyridsiatku.