Vydavatelia, ktorí vám vyrušia hlavu

Obchodné stretnutie. Veci sú dohodnuté, papiere podpísané, konverzácia prechádza na neformálnu úroveň. Téma: knihy. Konkrétne: reportážna literatúra. Filip Ostrowski a Juraj Koudela spozornejú. Nezažívajú to prvýkrát. Obaja pracujú vo veľkej firme v stavebnej brandži a opakovane sú svedkami toho, ako manažéri vášnivo diskutujú o reportážach.

Jedno z vysvetlení tohto javu súvisí s miestom deja. Nachádzame sa v Poľsku, kde má reportážna literatúra storočnú tradíciu a patrí ku kultúrnemu dedičstvu krajiny. F. Ostrowski a J. Koudela tiež obľubujú tento žáner, navyše sú vyštudovaní humanisti, ktorých kariéry zaviedli do tvrdého biznisu. Skúmajú ďalej. „Ukázalo sa, že reportážna literatúra nie je v týchto kruhoch vnímaná ako umenie, ale skôr ako súčasť potreby poznania sveta,“ hovorí F. Ostrowski. A pokračuje, že manažéri nemajú čas na beletriu a komplikované texty, no literatúra faktu a špeciálne reportáže sa čítajú ľahko, majú vysokú poznávaciu hodnotu, obsahujú veľké emócie a poskytujú satisfakciu, že knihu dočítate. „Pretože dej je natoľko zaujímavý, že reportáž nechcete odložiť,“ tvrdí.

Tu by sa mohla sociologická sonda do života manažéra skončiť. Stala sa však začiatkom niečoho iného. A síce knižného vydavateľstva Absynt. Na slovenskom trhu existuje rok, v ponuke má zatiaľ desiatku titulov, edičný plán na ďalšie dva roky a hlási stúpajúce objemy nákladov svojich titulov.

Zdroj: Absynt

Drsný pop

Zažíva to dnes veľa ľudí. Sedia v práci, rozmýšľajú, čo tam vlastne robia a myseľ zalieta ku predstave šťastnej sebarealizácie. To je aj prípad F. Ostrowského a J. Koudelu. Obchodovanie v stavebníctve ich prestalo baviť a vznikol plán otvoriť kapitolu niečoho „vlastného“. A najbližšie ležalo zameranie na to, čo ich bavilo. Čiže reportáže.

Pohľad na slovenský trh ukazoval, že tento žáner je biele miesto na mape. Pritom čitateľský ohlas v Poľsku dával najavo, že sa tu skrýva možný potenciál. Tak vznikol nápad po slovensky hovoriaceho Poliaka a Slováka importovať poľskú, ale aj inojazyčnú reportážnu kultúru do kníhkupectiev na juh od Tatier. Skúsenosť z manažérskych rozhovorov signalizovala možný segment cieľovej skupiny. Zamerať sa výhradne na biznismenov a vychádzať z vlastnej obľuby žánru by však zrejme nestačilo. A nebolo to ani nutné.

„Tieto knihy majú vyslovene popový potenciál,“ hovorí J. Koudela. Nie však v zmysle, že v nich ide o cukríkovú zábavu. Keď píše Ryszard Kapuściński o Rusku, Wojciech Tochman o Bosne alebo Pawel Smoleński o izraelsko-palestínskom konflikte, je to drsné. Pop znamená, že ide o nákazlivé témy, o motívy, ktoré často aj aktuálne rezonujú v spoločnosti a majú potenciál stať sa predmetom konverzácie medzi známymi.

„Naši čitatelia sa majú večer stretnúť na pive a jeden z nich sa má opýtať: Čítali ste už poslednú reportáž z Absyntu? A tí, čo nečítali, si ju navnadení na druhý deň zakúpia,“ načrtáva žiadaný scenár J. Koudela. Že sa im takúto cieľovku podarilo naozaj trafiť, potvrdzujú druhé a ďalšie vydania ich najúspešnejších titulov.

Zdroj: Absynt

Naliať si Absyntu

Je zaujímavé, ako rýchlo na stretnutí s Absyntom padne slovo produkt. Téma malých vydavateľov totiž na seba viaže skôr predstavu romantických hrdinov, ktorí obetujú život literatúre. „Vedeli sme, že ak len vydáme knižku a tá ostane zastrčená niekde v kníhkupectve, tak sa nič neudeje. Predáme dvesto kusov a budeme na nule. Preto sme ku knihám od začiatku pristupovali ako k produktu,“ vysvetľuje J. Koudela.

Čo to znamená? Predovšetkým to, že do novej sféry svojho pôsobenia neskákali po hlave. Na prípravu si zodpovedne vyčlenili celý rok. Počas neho sa veľa učili, získavali skúsenosti, nadväzovali kontakty, budovali externý tím spolupracovníkov a hlavne koncipovali svoj produkt.

Na začiatku bol názov vydavateľstva, ktorý je srdcom celej idey. Vznikol na základe brainstormingu vlastností, ktoré sa s reportážou spájajú – literatúra na hrane, ostrosť žiletky a špinavý jazyk. Asociácia s generáciou prekliatych básnikov priniesla motív absyntu a názov zastrešujúci edíciu Prekliatych reportérov bol na svete.

Z tejto nálady vyplynula aj fyzická podoba kníh vydavateľstva. Je to jednak vreckový formát, ktorý umožňuje mať text stále pri sebe. Tvrdosti tém zodpovedá drsný papier obálky a žurnalistický štýl naznačuje pripodobenie k vytrhnutému citátu z novinového článku. Jednotiacim prvkom celej série je jasný layout, ktorý láka k zbieraniu. Celý vizuálny koncept, vrátane loga a dizajn manuálu je dielom grafickej dizajnérky Pavlíny Morháčovej, ktorú si vydavatelia cielene vybrali.

Zdroj: Absynt

Väčší kus koláča

„Stále sme vo fáze investovania,“ popisuje stav Absyntu po roku existencie F. Ostrowski. A predpokladá, že na strane zisku začnú peniaze nabiehať najskôr za ďalší rok. Pokúšajú sa o rôzne formy externého financovania, napríklad aj cez granty. Aj keď túto formu vnímajú len ako prechodnú. „Všetky zdroje navyše sú fajn, ale v konečnom dôsledku sa to musí udržať samo. Len vtedy je to biznis,“ vysvetľuje postoj vydavateľov F. Ostrowski.

Prísľub do budúcna dávajú čísla. Počiatočný náklad šesťsto kusov zdvojnásobili a jeden titul je na trhu vo vyše troch tisícoch exemplárov, čo je na slovenské pomery veľmi slušné.

Vo zvyšovaní obrátok pomáhajú náhody aj