Východné Nemecko hnedne, proruská Alternatíva pre Nemecko siaha po moci

Do východného Nemecka, ktoré malo v čase komunizmu pre Čechov a Slovákov asi najdostupnejšie more, sa k Baltu už príliš nejazdí. Pre obyvateľov oboch krajín je to totiž v súčasnosti luxus. Izba v solídnom hoteli pri kúpeľnej promenáde v rujanskom letovisku Binz, kde sa nakrúcal aj jeden z dielov legendárneho seriálu o majorovi Zemanovi, stojí medzi dvomi až štyrmi stovkami eur na noc. V novom luxusnom komplexe nad mólom v susednom Selline vyjde jedna noc v apartmáne s výhľadom na more dokonca na tritisíc eur. Napriek tomu na najväčší nemecký ostrov Rujana zavíta do tamojších kúpeľov s domami a hotelmi z počiatku 20. storočia ročne vyše päť miliónov návštevníkov. Len Čechov, Slovákov a Poliakov vystriedali Holanďania, Rakúšania a Švajčiari, ktorí dopĺňajú domácu klientelu. Dopriať si popri dovolenke v Chorvátsku alebo Tunisku aspoň týždeň pri Balte stále patrí k tradícii mnohých nemeckých rodín. A to na východe aj na západe krajiny.

Balt už nepatrí východným Nemcom

Máloktorý hotel alebo penzión však dnes ešte patrí miestnym východným Nemcom. „Po zjednotení prišli Nemci zo západu a doslova to tu za vtedy veľmi lacné peniaze vykúpili,“ hovorí so smútkom sprievodkyňa Petra, ktorá má s rodinou malú sprievodcovskú firmu v Binze. „My sme vtedy jednoducho tie peniaze nemali,“ dodáva. Trvá to podľa nej dodnes. „Tunajšie letoviská sú predovšetkým pre bohatých, normálny východný Nemec musí veľmi počítať, aby tu mohol prežiť dovolenku,“ dodáva. Miestni rodáci však pripúšťajú, že posledných dvadsať rokov znamenalo pre rujanské letoviská obrovskú pozitívnu zmenu. „Po konci Nemeckej demokratickej republiky bolo potrebné odstrániť mnoho necitlivých zásahov a vrátiť hotelom a domom ich pôvodnú krásu a architektúru. A to sa podarilo,“ hovorí Marikke z turistickej centrály v Binze. „Všetko to však dnes patrí iba turistom. Nájmy sú také vysoké, že tu takmer žiadni miestni ľudia nebývajú, len sem prichádzajú pracovať,“ uvádza Marikke jeden z paradoxov úspechu tamojšieho turistického priemyslu. „Miestni ľudia väčšinou bývajú na sídliskách v malých panelákoch na okraji mesta, ďaleko od mora,“ opisuje súčasný stav.

Turistika však zamestnáva veľkú časť takmer zo 70-tisíc obyvateľov Rujany, tohto dnes turistami najnavštevovanejšieho ostrova Nemecka. Po niekoľkých drsných rokoch koronavírusovej krízy opäť prináša veľmi slušné zárobky. Lenže mnohí miestni jednoducho majú pocit, že už nie sú pánmi vo vlastnej krajine, na svojom ostrove, ktorý už patrí iným, tým bohatším zo západu. „Mnohí z tých, ktorí sem prišli zo starých spolkových krajín, sa navyše správajú k tunajším ľuďom pohŕdavo a nadradene,“ hovorí tridsiatnik Hans. „To robí medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami zo západu veľmi zlú krv,“ dodáva. Podobné pocity majú miestni aj v prípade obrovského a pôvodne nacistického rekreačného komplexu Prora. V ňom sa koncom tridsiatych rokov za vlády Adolfa Hitlera rekreovali v rade budov dlhom takmer päť kilometrov naraz desiatky tisíc nemeckých robotníkov.

Dnes už drvivá väčšina týchto budov, za komunizmu využívaných ako kasárne, žiari novotou po rekonštrukcii. Takmer na každom z tisícov balkónov s výhľadom na more vzdialené len pár metrov sú turisti alebo noví majitelia. Na parkovisku pred blokmi sú nabíjačky pre elektromobily a okrem ubytovaných a vlastníkov bytov tam nikto nesmie parkovať. Do niektorých častí Prory nemajú povolený vstup ľudia zvonka, aby čo najmenej rušili jej obyvateľov. Kilometre tamojších pláží sú tam len pre nich. „Je to o niečo lacnejšie než byty pri prímorskej promenáde v Binze, ale pre miestnych je to aj tak veľmi drahé. Pre mňa to má navyše divnú atmosféru, bývať by som tam ani nechcela,“ tvrdí Marikke. „Ale pre mnoho bohatých ľudí je to príležitosť, ako získať relatívne dostupný byt hneď pri pláži. A takých v Nemecku veľa nie je,“ dodáva. S podobnými pocitmi ako ľudia na Rujane dnes zápasí veľká časť východných Nemcov. S tým rozdielom, že pobrežie Baltského mora patrí vďaka turistickému boomu posledných desaťročí k najbohatším oblastiam celej bývalej NDR. To vidieť aj na tom, že tam na rozdiel od zvyšku nových spolkových krajín obyvatelia skôr pribúdajú, než ubúdajú.