Laik si zrejme ľahko zamení vodnú paru za vodnú hmlu, no ide o dve rôzne veci. Vodná para je v plynnom skupenstve, pri styku s chladnejším povrchom kondenzuje na vodu. Vodná hmla je studená, obsahuje molekuly vody v kvapalnom skupenstve, takže nekondenzuje, ale sa postupne vyparuje.
Práve v zmene skupenstva vody z kvapalného na plynné spočíva princíp hasenia ohňa (pri vodnej hmle ide o jej odparovanie pri styku s plameňom). Objem vody sa zväčší až 1 600-násobne, para vytlačí vzduch od plameňa, ktorý pre nedostatok kyslíka slabne. Výhodou vodnej hmly je, že povrchy hasených predmetov sa nezamočia.
Čo má fyzikálny výlet spoločné s dátovými centrami? Vodná hmla, pôvodne vymyslená na hasenie v lodiach a iných stiesnených priestoroch, má šancu stať sa veľkým hitom vo fabrikách digitálneho veku, kde bzučiace servery zabezpečujú chod firemných IT systémov, internetových bankingov či aplikácií na ukladanie dokumentov.
Štvorce v rezerve
Hasenie vodnou hmlou je jedna z technológií, ktoré do nového, v marci otvoreného dátového centra inštalovala spoločnosť Vnet. Projekt Digitalis chcela dokončiť ešte v roku 2011, dvojročné zdržanie podľa šéfa firmy Vladimíra Kupča spôsobili najmä zmeny architektonického riešenia: „Na druhej strane, mohli sme implementovať nové technológie, ktoré sa medzičasom objavili.“ Okrem hasenia vodnou hmlou ide o chladenie adiabatickým odparovaním či napájanie štyrmi nezávislými vetvami.
Otvorenie Digitalisu (v bratislavskom Ružinove) znamenalo, že celková dostupná plocha pre umiestňovanie serverov a ďalších zariadení v optimálnych prevádzkových podmienkach sa zvýšila o tisíc štvorcových metrov. Hoci spočiatku bude mať Vnet k dispozícii len jednu z troch sál s výmerou 200 m2, zvyšné budú predpripravené na rýchle dovybavenie a spustenie v prípade záujmu zákazníkov.
Vlani v datacentrovom biznise pribudol ešte jeden hráč, Orange. Svoj TechPark, nachádzajúci sa v bratislavskej Petržalke, otváral začiatkom leta. Predovšetkým doň (na 340 m2) skonsolidoval vlastnú itečkovú infraštruktúru, no zhruba rovnakú plochu vyčlenil pre externých klientov. A ďalší priestor s porovnateľnou metrážou si nechal v rezerve.
Predpripravené voľné plochy majú aj ostatní prevádzkovatelia. Slovak Telekom chcel nevyužitú poslednú tretinu (400 m2) Datacentra Račianska dovybaviť už koncom vlaňajška, pre odložené projekty klientov sa tak zatiaľ nestalo. Obdobne GTS, patriaca do nadnárodnej skupiny, ktorá prevádzkuje datacentrá v piatich európskych krajinách, má ešte druhú sálu (550 m2), ktorú mieni sfinalizovať, keď sa tá prvá bude blížiť k plnej obsadenosti. Najväčšiu rezervu (2 300 m2) má Datacube, za ktorým stojí spoločnosť DCBA.
Zdroj: Milan David
Priniesť do biznisu ďalšiu plochu sľubuje aj projekt Datahouse. V bratislavskej lokalite Kopčianska chce vybudovať prevádzku s plochou 400 m2. Riaditeľ Datahousu Ján Tomko uvádza, že momentálne prebiehajú búracie práce. Plná prevádzka sa predpokladá v druhom kvartáli 2014. Datahouse stále plánuje podľa J. Tomka postaviť ešte druhé, oveľa väčšie datacentrum v lokalite Trenčianska (4,5 tisíca m2), ktoré ohlásil pred dvoma rokmi.
Sitel, ktorý prvé dátové, respektíve kolokačné centrum (podľa primárnej služby kolokácie – umiestňovania zariadení) spustil v auguste 2000, mieni otvoriť novú takúto prevádzku v Košiciach. Obchodný riaditeľ Ľubomír Chebeň hovorí, že stavebné práce sa skončili a finišuje sa s inštaláciou podpornej infraštruktúry. Projekt s plochou pre klientov 50 m2 by mal byť oživený začiatkom júna.
Od VÚB po Azet
Datacentrový biznis je podľa prevádzkovateľov na vzletovej trajektórii. „Registrujeme rastúci trend záujmu o cloudové riešenia či už vo forme vypracovávaných ponúk alebo samotných kontrahovaných zákazníkov,“ hovorí produktový manažér Swanu Milan Dúbrava.
Vnet, patriaci k hráčom, ktorí sa na trhu pohybujú najdlhšie, má už dve staršie centrá takmer úplne obsadené. Ďalšie, historicky prvé s najnižším štandardom služieb medzičasom uzavrel. Do nového Digitalisu chce Vnet presunúť časť klientov z doterajších prevádzok. Mali by v ňom zaplniť štvrtinu až polovicu aktuálne dostupnej plochy.
Kto sú typickí klienti komerčných datacentier? Výkonný riaditeľ Slovak Telekomu pre ICT a korporátny segment Ján Adamec ich opisuje ako organizácie, „ktorým by prípadný výpadok IT infraštruktúry spôsobil značné finančné škody, prípadne také, ktorých biznis v zásadnej miere stojí na internetovom pripojení“. Konkrétne, k viac ako dvadsiatke klientov telekomu v tejto oblasti patrí Allianz – Slovenská poisťovňa, VÚB banka či Azet.
Klientelu kolokačného centra Sitelu pôvodne tvorili najmä telekomunikační operátori, ktorí sa v ňom prepájali. Medzi referenciami má okrem trojice najväčších slovenských telekomov aj značky ako British Telecom, Interoute alebo TeliaSonera. Výsledkom je, že do sitelovského centra vedú optické káble všetkých slovenských chrbticových sietí. Aj vďaka tomu k operátorom neskôr pribudli servery poskytovateľov multimediálneho obsahu a tiež korporátnych klientov, napríklad eustreamu.
Pre servery aj rokovania
Základnou službou datacentier je prenájom energeticky a fyzicky zabezpečených, vychladených a online dostupných priestorov. V nich si klienti umiestnia (kolokujú) počítačové zariadenia. Kalkulujú s tým, že prevádzka v optimalizovaných priestoroch ich vyjde lacnejšie než vo vlastných IT sálach. Či už existujúcich, alebo takých, ktoré by pre servery ešte iba museli vybudovať.
Komerčných datacentier s vysokým štandardom služieb (Tier III podľa metodiky medzinárodnej ustanovizne Uptime Institute) v posledných rokoch na Slovensku pribudlo viacero. „Vznikol tak tlak na cenu [kolokácie], ako aj na firmy, ktoré mali servery umiestnené vo vlastných priestoroch,“ konštatuje produktový manažér GTS Martin Ďurov.
Obchodný riaditeľ Datacubu Peter Uhrík hovorí, že klienti si rýchlo zvykajú na pohodlie datacentra: „Majú o starosť menej, môžu sa sústrediť na svoje hlavné činnosti.“ Dodáva, že pri ďalších rozširovaniach prenajímanej plochy už nie je vôbec diskusia, či ísť do dátového centra, alebo prevádzkovať technológie u seba.
Okrem ceny a porovnania nákladovosti prevádzky vo vlastných a v komerčných priestoroch zaujímajú klientov aj ďalšie podmienky ponuky. „Dostupnosť objednaných služieb, fyzická bezpečnosť, prístup do technologických priestorov, kvalita procesov pri zabezpečovaní prevádzky...“ vymenúva certifikovaný datacentrový špecialista Orangeu Tomáš Zápražný. „U náročných zákazníkov sa často objavuje otázka, či môžu byť pripojení do sveta pomocou dvoch alebo troch úplne nezávislých operátorov s vlastnými optickými trasami,“ dopĺňa P. Uhrík.
Obchodný riaditeľ Vnetu Martin Drahoš spomína, že klienti sa čoraz viac zaujímajú aj o doplnkové služby. K triviálnej kolokácii ich datacentrá poskytujú viacero. Napríklad prenájom rokovacích miestností. Alebo takzvané remote hands: „Náš zamestnanec na požiadanie reštartuje server alebo vymení chybný disk v diskovom poli. Zákazník nemusí platiť svojmu zamestnancovi za neustálu pohotovosť,“ vysvetľuje M. Ďurov. Podľa neho túto službu oceňujú najmä mimobratislavskí zákazníci.
Digitálne fabriky
(orientačný prehľad komerčných dátových centier na Slovensku)
1 Uvedená je plocha so zavedeným technologickým zázemím (ready-to-sell) 2 Obsadenosť uvedená za dve staršie dátové centrá, nie za nový projekt Digitalis 3 Ďalšiu plochu s rozlohou 340 m2 využíva Orange na interné účely 4 Bez pozastaveného projektu v pries
PRAMEŇ: údaje poskytnuté prevádzkovateľmi
Príležitosť a hrozba
Zákaznícka báza telekomov, internetových multimediálnych domov, bánk či infraštruktúrnych podnikov s veľkými IT zázemiami je pomerne limitovaná. Z akých ďalších segmentov možno očakávať dopyt po službách dátových domov? Prevádzkovatelia si myslia, že v ich prospech hrá digitálny boom, ktorý plošne zvyšuje množstvo informácií a náročnosť na IT infraštruktúru, jej dostupnosť a efektívnosť. „Niektoré spoločnosti potrebujú využívať komplexnejšie aplikácie, prípadne optimalizujú a vymieňajú staršie technológie za nové, ktoré presúvajú do dátových centier,“ dodáva M. Drahoš z Vnetu.
V službách pre široký segment malých a stredných firiem sa datacentristi od prenájmu plochy posúvajú na ďalšiu úroveň. Formou cloudovej služby im ponúkajú podnikový, mailový či webový softvér.
Slovenské datacentrá môžu expandovať aj pomocou klientov zo zahraničia. Pre začiatok z kultúrne aj biznisovo spriazneného Česka. M. Drahoš z Vnetu hovorí, že s dopytom z cudziny sa stretávajú pomerne často: „K tým najkurióznejším patril dopyt zo Senegalu.“ V Datacube podľa P. Uhríka tvoria zahraniční klienti dokonca polovicu obratu: „Najmä z dôvodu vysokej kvality a našej polohy blízko hraníc s Rakúskom sme prirodzenou voľbou pre záložné centrum pre firmy sídliace vo Viedni a okolí.“
Logicky vzniká otázka, či obdobne zasa datacentrá v blízkom či vzdialenejšom zahraničí nie sú hrozbou pre slovenské. Tunajší prevádzkovatelia sú optimisti. Napríklad T. Zápražný z Orangeu hovorí, že v západnej Európe je výrazný nedostatok dátových centier. Myslí si, že dôraz na ekologické technológie v Orange TechParku (a ďalších slovenských datacentrách) môže byť ich konkurenčnou výhodou. Obzvlášť keď na tomto aspekte bazíruje Európska únia.
Rizikom môžu byť – ako naznačuje M. Dúbrava zo Swanu – korporátne pravidlá zahraničných firiem pôsobiacich na Slovensku. Ak prikazujú umiestňovať technológie a prevádzkovať služby v datacentrách v materských krajinách. Konkurenciu v niektorých krajinách podľa neho zvýhodňujú aj nižšie sadzby elektriny, ktorá tvorí veľkú časť nákladov: „Cenu elektrickej energie nevedia dátové centrá na Slovensku ovplyvniť, pretože nepatria medzi veľké strategické podniky.“
Foto - Milan David
Článok vyšiel ako súčasť špeciálu TREND +Cloud computing a dátové centrá v týždenníku TREND 15/2013
Partner projektu:
