Do minulého týždňa sa ešte poniektorí tvárili, že nejde o „skutočnú vojnu“. Lenže konflikt, pre ktorý zahynulo takmer tristo nevinných obetí, z toho dve tretiny boli občania Európskej únie, je natoľko „skutočný“, že sa týka Európy i celého sveta. Ide o vojnu, ktorú proti Ukrajine nielen sponzoruje, ale aj vedie Rusko. Aj keď nie konvenčnou armádou, ale využíva na to svojich špeciálne pripravených „dobrovoľníkov“.

Bez ruskej podpory by na východe Ukrajiny nevznikla zem nikoho, v ktorej panuje právny, politický i vojenský chaos. Bez takého chaosu by nemohlo dôjsť k tomu, že vojenská raketa zostrelí civilné lietadlo. Krajina, ktorá je zodpovedná za vznik a udržiavanie chaosu, politicky i morálne zodpovedá za tragédiu, ku ktorej zostrelením lietadlo došlo.

Za všetkým je Kremeľ

Zdroj: Ilustrácia Danglár

Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška

Americký prezident Barack Obama vyhlásil, že raketa bola vypálená z priestoru „kontrolovaného separatistami, ktorých na Ukrajine podporuje Rusko“. Aj keby proruská strana dokázala zničiť priame dôkazy, že ide o zločin spáchaný separatistami, nemôže zničiť podstatný fakt: zostrelenie lietadla je priamym následkom destabilizácie suverénnej krajiny, narušenia jej územnej celistvosti a pôsobenia promoskovských militantov. A za tým všetkým je Kremeľ.

Ak doteraz nad tým vlády viacerých krajín únie – vrátane našej – zatvárali oči, zostrelenie lietadla vytvorilo novú situáciu. Proruskí politici a biznismeni budú aj naďalej vyhlasovať, že zo všetkého najdôležitejší je aj tak hospodársky rast, ale bude to len pokus zahmliť pred svetom podstatnú pravdu: Rusko oveľa viac potrebuje úniu, ako únia potrebuje Rusko. Najmä ak je to Rusko expanzívne, likvidujúce medzinárodný poriadok, ohrozujúce nielen susednú krajinu, ale aj občanov únie a ďalších štátov, ktoré boli až do zostrelenia lietadla presvedčené, že s rusko-ukrajinským sporom nemajú nič spoločné.

Keď sa rozpadol Sovietsky zväz, aj moskovská vládnuca garnitúra to považovala za oslobodenie od komunizmu. Za oslobodenie od zriadenia, na ktoré doplatili predovšetkým „sovietske“ národy, lebo počas existencie ZSSR bolo popravených alebo zahynulo vo väzniciach približne 25 miliónov ľudí, ďalších desať miliónov zahynulo v občianskej vojne a počas hladomoru v tridsiatych rokoch. Lenže už v roku 2006 prezident Vladimir Putin označil rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia. Čím povedal, že impérium je pre neho viac ako životy desiatok miliónov jeho občanov, ktorých režim barbarsky zlikvidoval. S takým politikom sa dá robiť „biznis“, ale iba do času a len na vlastnú škodu.