Nielen šéf HZDS, ale aj predseda Smeru-SD svojim stúpencom hovoria, že novinári ich kritizujú iba z protimečiarovskej (protismeráckej) zášti. Ak nejaká profesijná skupina niečo od vlády požaduje, tak základná interpretácia je, že to robí z politických dôvodov, lebo chce pomáhať opozícii. Po HZDS aj Smer každú záujmovú alebo postojovú kolíziu politizuje, lebo to je spôsob, akým robí politiku. Príkladom je aj ohlásený štrajk Slovenskej iniciatívy učiteľov a Nových školských odborov.
Predstavitelia Smeru nezostali iba pri vysvetľovaní, z akých dôvodov nevyhovejú požiadavkám mladšej generácie učiteľov a učiteliek, ale urobili z protestujúcich agentov a prisluhovačov opozície. Tón udal premiér, ktorý povedal, že šesť týždňov pred voľbami iba ťažko môže reagovať „na opozičnú aktivitu“.
Minister školstva Juraj Draxler a jeho stranícky predchodca Peter Pellegrini to dotvorili na libreto: „Jeden z organizátorov tejto akcie sa ani netají tým, že cieľom tejto iniciatívy je znížiť preferencie strany Smer-SD.“ Odvodili to z vety odborára Ľudovíta Selebédiho, ktorý na otázku, či štrajk môže trvať aj pol roka, odpovedal: „Nemyslím si, že táto vláda to bude hnať do takého extrému. Podľa mňa sa to začne lámať vtedy, keď sa v médiách objavia štatistiky, že percento úspešnosti Smeru klesá. Ak klesne o päť percent, štrajk bude úspešný.“
Ani predstavitelia Smeru nie sú na tom tak zle, aby nevedeli, čo chcel odborár povedať: Vládna strana vyhovie požiadavkám učiteľov iba v prípade, ak jej pre štrajk začnú klesať preferencie. Ako každý, aj pán Selebédi vie, že ak výška preferencií je pre každú stranu najvyšším božstvom, tak pre Smer je to božstvo jediné. Iniciatíva učiteľov chce, aby vláda vzala jej požiadavky vážne. Otázka, čo to urobí s preferenciami Smeru či opozičných strán, je pre nich druhoradá, lebo ako takmer každý v republike, aj učitelia sa starajú predovšetkým a najmä o seba.
Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Na sneme v decembri 2015 predseda Fico povedal dve veci. Tým, ktorí žiadali zvýšenie platov, oznámil, že „prikrývať sa môžeme len takou perinou, na akú máme“. A potom dodal, že na tretí sociálny balíček hodlá minúť miliardu eur. Všetkým nespokojným tak dal na známosť, že ak im nezvýši plat, tak nie preto, lebo štát na to nemá, ale z toho dôvodu, že pre Smer to nie je priorita. Štrajková iniciatíva je zúfalým pokusom mladších učiteľov presvedčiť vládnu stranu, že by mala upraviť svoje priority. Lenže tú najvyššiu má Smer dlhodobo rovnakú: chce vyhrať voľby, aj keby mal na to minúť všetky peniaze štátu.
