Všetky nemocnice nemôžu robiť všetko, no upratovať by nemala Penta

Slovenské nemocnice sa stavali v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Spoločnosť, jej potreby aj medicína sa odvtedy radikálne zmenili. Kým v minulosti bolo žiaduce mať nemocnice poruke, v súčasnosti to už nie je nevyhnutné. Praktickým dôvodom je, že sa výrazne zlepšilo dopravné spojenie, a tak už nie je taký problém dopraviť sa ani do zdravotníckeho zariadenia vzdialeného povedzme 20 kilometrov.

Navyše posledné roky sa stáva trendom efektívnejšia jednodňová zdravotná starostlivosť. Moderné prístroje umožňujú šetrnejšie zákroky, pacient tak nemusí ležať týždeň či viac na lôžku ako v minulosti. Hospitalizácie sú kratšie, a tak ani návštevy príbuzných, ktorí zvyknú suplovať zdravotnícky personál, nemusia byť hlavným dôvodom, prečo mať nemocnicu v každom kúte republiky. Navyše sa odľahlé regióny rýchlo vyľudňujú.

Viac je bezpečnejšie

Slováci opúšťajú vidiek a viac sa koncentrujú do väčších miest, kde je lepšie pracovné uplatnenie. Dôsledkom toho je v odľahlejších častiach krajiny napríklad nižšia pôrodnosť. Vo všeobecnosti tam lekári majú menej príležitostí na zveľaďovanie svojej zručnosti, či už ako operatéra, alebo diagnostika. A s tým súvisí aj ďalšia zmena – medicínskych štandardov.

Tak ako spoločenské podmienky, aj diagnostika a liečba sa rokmi mení. Kedysi bolo napríklad zaužívané, že pri akútnych stavoch je najlepšie odviezť pacienta do najbližšej nemocnice, tam ho stabilizovať a potom v prípade potreby previezť na špecializované pracovisko. Ukázalo sa však, že skorý zásah negarantuje prežitie. Ak nie je dostatočne odborný, pacient tak či tak zomiera na následné komplikácie. Paradoxne tak má väčšiu šancu prežiť, ak jeho prevoz trvá dlhšie, no dostane sa do zariadenia, kde majú väčšiu skúsenosť s ošetrovaním týchto stavov.

Podstatnejšou pre prežitie pacienta je kvalita nemocnice

Vo svete sú zaužívané pravidlá, koľko výkonov by mal lekár spraviť, aby získal prax. Čím viac pacientov jeho rukami prejde, tým je jeho ošetrenie bezpečnejšie. Zahraničné štúdie uvádzajú, že na pracoviskách, kde ročne vykonali viac ako 200 operácií výmeny kolenného kĺbu, bolo menej pooperačných komplikácií. Najlepšie výsledky mali ortopédi, ktorí ročne spravia vyše 50 výkonov.

Metaanalýza z roku 2010 zase uvádza nižšiu pooperačnú úmrtnosť a vyššiu celkovú dobu prežitia pri rakovine prsníka u operatérov, ktorí ročne odliečia 10 až 100 pacientiek. Denník Postoj zase v kontexte dostupnosti upozornil na francúzsky výskum, ktorého cieľom bolo odhaliť, či bude mať na rodičky väčší negatívny vplyv, ak budú pôrodnice vzdialené 40 či 50 kilometrov. Zistili, že v porovnaní s prípadmi, keď majú pôrodnicu nablízku, k žiadnej ujme nedochádza.

Trendom je centralizácia

Dobrou praxou a trendom vo vyspelých zdravotníckych systémoch je