Všetko je o snahe lekára, hovorí pediater usadený v Rakúsku

Jemu sa to podarilo v susednom Rakúsku, kde je vyhľadávaným detským endokrinológom a diabetológom. Cestu do jeho ambulancie stále nachádzajú aj niekoľkí Slováci, ktorí sú ochotní za jeho službami dochádzať.

Prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovenska?

Bol som mladý ambiciózny lekár s bohatými skúsenosťami, ktoré som získal v Národnom endokrinologickom ústave v Ľubochni. Navštevoval som semináre doma aj v zahraničí. Tak som sa dostal aj do Viedne na Detskú univerzitnú kliniku, kde som počas troch mesiacov spolupracoval s endokrinologickým tímom. Túžil som uplatniť získané vedomosti na detskom oddelení v nemocnici v Šahách, kde som bol šéfom. Mojim plánom sa však nedarilo. Riaditeľovi nemocnice sa totiž nepodarilo dostať detskú endokrinologickú ambulanciu do siete špecializovaných ambulancií.

Čo bolo zlomovou situáciou, ktorá vás donútila hľadať uplatnenie v zahraničí?

Keď ma zdravotná poisťovňa upozornila, že nie som oprávnený predpisovať inzulín pre pacientov, o ktorých som sa už predtým dlhé roky v Ľubochni staral. Oficiálne to mohol v tom čase predpisovať iba okresný endokrinológ. Bol som veľmi sklamaný a to ma podnietilo, aby som vyhľadal pracovné ponuky v Rakúsku. Našiel som tam dve voľné miesta, o týždeň nato som dostal termín pohovoru a bol som prijatý do nemocnice.

Kde všade v súčasnosti pôsobíte?

V Univerzitnej nemocnici Krems an der Donau pracujem ako jeden z odborných lekárov. Okrem toho mám súkromnú ambulanciu a pôsobím aj ako hosťujúci lekár v detskom kardiocentre v nemocnici v Linzi na jednom z najlepších oddelení v Európe, ktoré lieči vrodené srdcové vývojové chyby.

V Rakúsku je málo lekárov so špecializáciou, preto je tu každý slovenský lekár, ktorý sa zameriava na nejakú oblasť, vítaný.

Rátali ste od začiatku s tým, že na Slovensko sa už nevrátite?

Vôbec nie. Riaditeľ nemocnice v Šahách, odkiaľ som odchádzal, ma ubezpečil, že mi bude rok držať miesto. Postupne, ako som absolvoval v Rakúsku predpísané skúšky – nostrifikáciu diplomu na Univerzite v Innsbrucku a skúšky z pediatrie na Lekárskej komore vo Viedni – som však mal pocit, že by som tu ešte potreboval zotrvať. Kontakt s kolegami na Slovensku som však neprerušil, v tom čase som dokončoval postgraduálne štúdium na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Človek však v Rakúsku časom videl iné možnosti. Navyše moje deti začali chodiť do školy a manželka lekárka sa tu tiež uplatnila v zdravotníctve, pracuje na onkologickom oddelení. Medzitým detské oddelenie v Šahách zatvorili.

Ako vás prijali miestni?

V Rakúsku je málo lekárov so špecializáciou, preto je tu každý slovenský lekár, ktorý sa zameriava na nejakú oblasť, vítaný. Mne nikdy nikto nedal pocítiť, že by som nebol rodák. Naopak, ako atestovanému endokrinológovi mi Rakúska lekárska komora po predložení atestačného diplomu zo Slovenska uznala špecializáciu v detskej endokrinológii a diabetológii. To mi umožnilo aj otvoriť si súkromnú ordináciu.

Ak lekár v Rakúsku potrebuje napríklad zdravotnícku techniku, môže sa spoľahnúť na finančnú podporu štátu – na dotácie alebo niečo podobné?

Podľa mojich vedomostí nie. Ja osobne priebežne investujem do prístrojového vybavenia – využívam lízingové možnosti.

Takže lekár sa dokáže uplatniť aj bez pomoci štátu či bez ohľadu na systém.

Vždy som bol toho názoru, že podmienky môžu byť ťažké, ale všetko je o snahe lekára. Tí, ktorí sa nesťažujú, ale hľadajú možnosti, sa uplatnia takmer v akomkoľvek systéme. V mojom prípade sa to stalo síce v zahraničí, ale mám kolegov, priateľov, ktorí medzičasom aj na Slovensku realizovali svoje predstavy.

Ešte v Československu sme mali stopercentnú zaočkovanosť, pretože keď niekto aj neprišiel do ordinácie, prišiel lekár za ním domov.

Ako sú ohodnocovaní lekári v Rakúsku oproti Slovensku?

Neviem, ako to je dnes na Slovensku, ale v minulosti boli lekári v nemocnici horšie ohodnotení v porovnaní s obvodnými lekármi. V Rakúsku sa teraz objavuje podobná tendencia tým, že v nemocniciach je snaha redukovať nadčasy lekárov.

Štrajkovali niekedy lekári v Rakúsku kvôli platom?

Odmeňovanie lekárov je rôzne podľa krajov. Vo Viedni bolo v minulosti zhromaždenie lekárov kvôli platom.

Ako je to v Rakúsku s korupciou a úplatkami? Medializujú sa takéto prípady ako na Slovensku?