Všeobecná umelá inteligencia je bližšie, ako sa zdá

Jeden z najvplyvnejších finančníkov súčasnosti šéf JPMorgan James Dimon nedávno prišiel s veľkou víziou. „Vďaka technológii sa vaše deti dožijú sto rokov a nebudú mať rakovinu,“ povedal v rozhovore pre agentúru Bloomberg. „A pravdepodobne budú pracovať tri a pol dňa v týždni,“ dodal. „Budúcnosť bude najmä vďaka umelej inteligencii skvelá. Sme presvedčení, že dôsledky budú mimoriadne a možno také transformačné ako niektoré z hlavných technologických vynálezov posledných niekoľko stoviek rokov,“ uviedol. „Len si spomeňte na tlačiarenský stroj, parný stroj, elektrinu, počítač ​​či internet,“ hovorí. 

J. Dimon očakáva, že pokroky v umelej inteligencii výrazne zvýšia produktivitu práce, čo umožní ľuďom menej pracovať. Zároveň jej uplatnenie v zdravotníctve nielen zvýši schopnosť rýchlo rozpoznať prichádzajúce zdravotné problémy, ale pomôže aj vytvárať nové lieky, ktoré budú schopné špeciálne cieliť na ľudské bunky, proteíny, rakovinu či iné patogény. Stále je to však veľmi neistá vízia. Boj s rakovinou vyhlásila v USA Nixonova vláda pred vyše 50 rokmi, a to bez väčšieho úspechu. Naopak, jej incidencia začala v posledných rokoch prudko rásť už aj v strednej generácii. Dôvodom je nezdravý životný štýl, ktorý spôsobuje, že súčasná mladá generácia sa pravdepodobne dožije nižšieho veku ako jej rodičia. Stalo by sa tak prvýkrát v histórii. Ak sa má naplniť Dimonova vízia, bude potrebné, aby umelá inteligencia dosiahla omnoho väčší pokrok ďaleko za hranicou veľkých jazykových modelov, ako je ChatGPT či Gemini. Cieľom nie je nič menšie ako všeobecná umelá inteligencia. 

Prichádza superinteligencia

V polovici marca ohlasovala hospodárske výsledky Nvidia, ktorá sa dá pre produkciu čipov považovať za motor rozvoja umelej inteligencie. Greg Jensen, CEO tejto najrýchlejšie rastúcej firmy v histórii, sa netajil veľkými plánmi. Popri novom superčipe Blackwell predstavil víziu príchodu všeobecnej umelej inteligencie do piatich rokov. Samozrejme, táto vízia nahráva jeho vlastnému biznisu, a preto ju treba brať s rezervou. S týmto časovaním sa dlho stotožňoval aj ďalší vizionár Elon Musk. Ten hovoril, že „plná“ verzia AI príde v roku 2029. Nedávno však zmenil názor. Pri predstavení novej verzie četbota Grok, ktorý má byť lepší ako ChatGPT a bude spustený v máji, hovoril aj o nastupujúcich modeloch, ktoré budú rádovo lepšie. Pokrok v tejto oblasti je podľa neho taký veľký, že všeobecná umelá inteligencia príde už čoskoro. 

„Myslím si, že pravdepodobne koncom budúceho roka budeme mať AI, ktorá bude inteligentnejšia ako ktorýkoľvek človek,“ povedal miliardár. Počas nasledujúcich piatich rokov schopnosti AI pravdepodobne prevýšia schopnosti všetkých ľudí, predpovedá E. Musk, ktorý nie je v oblasti umelej inteligencie žiadnym nováčikom. Už v roku 2015 spoluzaložil OpenAI, ale v roku 2018 zo spoločnosti odišiel, keď sa so Samom Altmanom nezhodli na ďalšej vízii. Od marca s ním vedie súdny spor, pretože S. Altman podľa E. Muska kompromitoval misiu spoločnosti. Problémom všeobecnej umelej inteligencie je však to, že si pod ňou každý predstavuje niečo iné. G. Jensen z Nvidie ju definuje ako program, ktorý dokáže mať v určitých testoch aspoň o osem percent lepšie výsledky ako väčšina ľudí. Napríklad v logických alebo právnych hádankách. 

Pôvodnú definíciu všeobecnej umelej inteligencie (AGI) zaviedol v 50. rokoch britský matematik Alan Turning, ktorý AGI definoval ako výstup neodlíšiteľný od človeka. Už veľké jazykové modely však Turningov test prekonali. No stále bez toho, aby dokázali oplývať porozumením kontextu. So zadefinovaním AGI však prišla až divízia Alphabetu DeepMind, ktorej experti navrhli šesť úrovní všeobecnej umelej inteligencie. Momentálne sme na prvej úrovni, tak-zvanej vznikajúcej AGI, kam patria veľké jazykové modely. Táto úroveň je definovaná tak, že schopnosti AGI sú o čosi lepšie, než je to u nevzdelaného človeka. Druhá úroveň predpokladá, že AGI bude lepšia ako polovica vzdelaných ľudí. S každým ďalším pokrokom sa bude množstvo ľudí, ktorých prekoná, zvyšovať. Najvyšší stupeň AGI sa bude nazývať umelá superinteligencia a tá bude mať lepšie schopnosti ako ktorýkoľvek človek. Podľa E. Muska by ju ľudstvo mohlo vyvinúť už do roku 2029. 

Mnohé vízie E. Muska však ostali iba v teoretickej rovine. Najsilnejším príkladom je na prvý pohľad pomerne „jednoduchá“ schopnosť áut samostatne sa navigovať. Už v roku 2016 povedal, že takéto autá prichádzajú, v roku 2019 povedal, že budú do roka. Odvtedy však zmenil názor a priznal, že problém je omnoho väčší, než sa pôvodne zdalo. Ale vízia, že AGI prichádza, nie je zďaleka iba názor E. Muska či G. Jensena. Najnovší priemer 1 170 prognostikov združených v komunite Metaculus hovorí, že „prvá slabá forma AGI bude navrhnutá, otestovaná a verejne oznámená“ v roku 2026. O ďalších 28 mesiacov po vydaní „slabej AGI“ príde super-inteligentná AGI, ktorá vo všetkých kognitívnych úlohách porazí aj tých najlepších ľudí.

Moorov zákon