Vražda Jo Coxovej má opačný účinok ako by asi chcel atentátnik

Niektorí poslanci Dolnej snemovne a euroskeptickí členovia vládneho kabinetu už koncom februára vyčítali ministerskému predsedovi, že vytvára atmosféru strachu postavenú na katastrofických scenároch. Hoci to premiér David Cameron popieral, objavili sa v polovici júna v britskej tlači podozrenia, že ministerstvo financií zveličovalo možné finančné a hospodárske následky prípadného odchodu ostrovnej monarchie z EÚ.

Kiež by radšej žila!

Keď sa verejná mienka dva týždne pred všeľudovým hlasovaním prikláňala k rozluke s úniovým zoskupením, postihla krajinu tragická udalosť, ktorá pobúrila milióny Angličanov, Škótov, Írov, Walesanov a ostatných obyvateľov monarchie. Šestnásteho júna zmeraveli, keď sa rozleteli správy o zavraždení labouristickej poslankyne Jo Coxovej, ktorá bola za zotrvanie krajiny v únii.

Útočník, ktorého vzápätí polícia zadržala a identifikovala ako 52-ročného Thomasa Maira, na ňu vypálil tri rany z pištole a potom ju dobodal nožom. Bezpečnostné zložky vylúčili terorizmus a ohyzdný čin pracovne klasifikovali ako politický atentát vzhľadom na výkrik T. Maira Britain First! (Británia predovšetkým!), keď sa pred budovou knižnice v severoanglickom meste Birstall vrhol na 42-ročnú poslankyňu, ktorá tam prichádzala na stretnutie s voličmi.

Zločin tohto fanatika – inak záhradníka a podľa zistení človeka tichej a uzavretej povahy – paralyzoval politický život krajiny a oba hlavné súperiace tábory prerušili na dvadsaťštyri hodín všetky svoje agitačné akcie.

Zdroj: SITA/AP

Keď emócie pracujú

Neprešlo ani 48 hodín a preferencie stúpencov a odporcov brexitu – odchodu Británie z EÚ – sa výrazne zmenili. Nedeľné vydanie denníka Daily Mail publikovalo 18. júna výsledky prieskumu agentúry Survation, podľa ktorých iba 42 percent opýtaných by hlasovalo za rozviazanie zväzkov s EÚ namiesto 45 percent z dvoch dní predtým. Počet priaznivcov zotrvania v únii naopak podskočil zo 42 percent na 45 percent.

Tento názorový posun v neprospech brexitu má vysvetlenie. Potvrdzuje poznatok, že postoje občana závisia aj od jeho citového rozpoloženia a optiky, ktorou vníma dianie okolo seba. Cez dva dlhé víkendové dni mal príležitosť zamyslieť sa nad politickým extrémizmom, oboznámiť sa v rozšírenom televíznom spravodajstve s hodnotením vyšetrovateľov, psychiatrov a iných odborníkov a predebatovať si potom všetko na sociálnych sieťach s okruhom priateľov a známych.

Briti nazerajú na Európsku úniu ako na klub. Za svoje „členské príspevky“ požadujú primerané služby. Ak ich nedostanú, žiadajú vrátenie peňazí alebo rabat.

Čo ako sa v duchu odmietal nechať unášať hnevom a emóciami, dve slovíčka mu neprestávali rezonovať v ušiach: Britain First! Jo Coxová bola v Birstalle obľúbenou poslankyňou, ktorá sa zasadzovala nielen za uchovanie plného členstva Spojeného kráľovstva v únii, ale i za ochranu práv takzvaných neregulárnych migrantov, za akých bývajú označovaní čerství prisťahovalci bez dokladov.

Smrť proúniovej političky vrhla biľag aj na konzervatívnu pravicovú stranu Britain First. Vznikla pred piatimi rokmi odštiepením od známejšej Britskej národnej strany (British National Party), ktorá je členom Aliancie európskych národných hnutí. Tá zastáva natoľko nekompromisné postoje k migrácii a k zásadám rozvoja multikultúrnej spoločnosti, že sa od nej dištancovala pragmatickejšia Európska Aliancia za slobodu, do ktorej patrí aj Slovenská národná strana, rakúski Slobodní či Hnutie za lepšie Maďarsko, známejšie pod skráteným názvom Jobbik.

Zdroj: Gettyimages.com

Čo by skutočne chceli

Britské ústavy prieskumu verejnej mienky posledné dni pred referendom skúmajú, či búrlivý emocionálny účinok zabitia proúniovej političky poľaví, alebo nie. Má všetky predpoklady, aby tak skoro nevyprchal z pamäti, najmä medzi občanmi s nevyhranenými postojmi k EÚ a k brexitu. Takých je približne pätina, čo je lákavo vysoké číslo, na ktoré sa v záverečnej fáze predvolebnej kampane zameral politmarketing oboch súperiacich blokov.

Briti majú odlišné očakávania od Európskej únie ako noví členovia zo strednej a východnej Európy. Nazerajú na ňu ako na klub. Za svoje „členské príspevky“ požadujú primerané služby. Pokiaľ ich nedostávajú, žiadajú vrátenie peňazí alebo rabat, úľavy a výnimky z povinnosti platiť za nevyužívané položky z katalógu služieb. Presne tak, ako ich to pred tridsiatimi piatimi rokmi naučila legendárna ministerská predsedníčka Margaret Thatcherová.

Zdroj: Profimedia.cz

Na Britov sa neprestáva valiť zo zahraničia záplava rád, odporúčaní, očakávaní a želaní, ako majú voliť. Ostrovania sa miestami cítia ako školáčikovia. Dostanú za úlohou zodpovedať 23. júna v referende na prostú otázku: „Má Spojené kráľovstvo ostať členom Európskej únie, alebo opustiť Európsku úniu?“ Krížikom bude treba označiť jednou z dvoch odpovedí: Buď „Ostať členom Európskej únie“, alebo „Opustiť Európsku úniu“.

Otázky sú síce zrozumiteľné, ale mnohým Britom strednej a staršej generácie v celom tom referendovom dotazníku čosi chýba.