Vratkári majú problém. Podvody s DPH bude riešiť europrokurátor

Slovenské predsedníctvo aj eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová (na úvodnej fotografii) upozorňujú, že mnoho práce ešte čaká právnikov, ktorí by do finálnej podoby príslušnej smernice mali zapracovať posledné pripomienky členských krajín.

Napríklad podľa českého ministra spravodlivosti Roberta Pelikána sa však zdá, že sa našiel „krehký“ kompromis, a pretože na potrebe zriadenia úradu panuje medzi štátmi zhoda, bolo by chybou taký kompromis nejakým zásadným spôsobom nabúravať. Ak by sa zriadenie nepodarilo potvrdiť všetkými členskými štátmi, môže sa skupina najmenej deviatich členských krajín rozhodnúť napriek domu ďalej pokračovať v režime tzv. posilnenej spolupráce.

Prvé nápady na zriadenie podobnej inštitúcie sa objavili už po Lisabonskej zmluve, Európska komisia prvý návrh predstavila v roku 2013. Ustanovenie úradu s právomocou v celej Únii vyšetrovať trestné činy, hoci len niektoré, je však veľmi citlivá vec. Ide o oblasť, v ktorej si krajiny EÚ svoje právomoci pomerne tvrdo bránia. Napokon aj onen krehký kompromis je pomerne komplikovaný a je veľmi vzdialený pôvodnej predstave.

Finančné podvody s európskymi peniazmi zatiaľ v Únii preveruje európsky Úrad pre boj proti podvodom OLAF, ktorý však nemá právomoci na kriminálne stíhanie. Veci len odporúča na riešenie národným úradom, tie však niekedy nekonajú.

Zrejme v roku 2018 by tak mala mať Európska únia (bez Veľkej Británie, Írska a Dánska, ktoré majú v týchto veciach výnimky) k dispozícii úrad, ktorý bude môcť po trestnoprávnej línii riešiť prípady poškodzovania finančných záujmov Únie.

V preklade to znamená predovšetkým sprenevery a chybné používanie peňazí z európskych fondov, ktoré vlani podľa odhadov Európskej komisie predstavovali 638 miliónov eur. A po nedávnej schôdzke ministrov financií EÚ aj veľké cezhraničné podvody na dani z pridanej hodnoty.

Práve otázka, či zahrnúť DPH do pôsobnosti európskeho prokurátora, bola