Volí sa budúcnosť Európy. Únia ešte nikdy nebola v takej ťažkej situácii

Cez víkend bude 350 miliónov ľudí naprieč 27 krajinami Európskej únie hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu. Pôjde však o omnoho viac, ako je výber 720 poslancov. O osem dní neskôr totiž zasadnú európski lídri a budú sa snažiť nájsť zhodu na tom, kto bude viesť Európsku komisiu na ďalších päť rokov. A nielen tú. Najbližšie týždne a možno aj mesiace bude prebiehať horúčkovitá snaha krajín obsadiť pozície komisárov, ministra zahraničných vecí či predsedu Rady Európy svojimi kandidátmi. Každá krajina má vlastnú agendu a zámery, čo otvára priestor na veľké politické machinácie a nezhody. 

Ako napríklad v roku 2019, keď sa predsedníčkou Európskej komisie stala Ursula von der Leyenová. Kandidátov na post šéfa Komisie navrhujú parlamentné frakcie a nazývajú ich „spitzenkandidat“. Nakoniec sa však na predsedovi dohodnú predstavitelia všetkých 27 krajín. Alebo nedohodnú. Pred piatimi rokmi U. von der Leyenová nepatrila medzi spitzenkandidátov, a predsa sa stala šéfkou Európskej komisie. Tentoraz to môže byť ešte komplikovanejšie, keďže návrh krajín musí schváliť aj nový Európsky parlament. Jeho centristické jadro sa však scvrkáva. 

Strany, ktoré sa označujú za populistické, boli pred piatimi rokmi súčasťou sotva niekoľkých vlád. Po obdobiach covidu, prudkej inflácie či stagnujúceho ekonomického rastu sa ich počet rozrástol na osem. Analytici v súčasnosti očakávajú, že viac či menej extrémistické strany vyhrajú voľby do Európskeho parlamentu alebo v nich skončia druhé. Udeje sa to v krajinách ako Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Rakúsko či Holandsko. 

Politika frakcií

Politológovia hovoria o historickom posune europarlamentu smerom doprava, aj keď správnejšie bude skôr označenie smerom k populizmu. A ten bude hatiť snahu nájsť riešenia problémov, ktoré Úniu sužujú.

Politiku v Európskom parlamente formujú frakcie – skupiny strán s podobným zameraním. Momentálne sa tam nachádza sedem frakcií. Medzi centristické sa zaraďuje Európska ľudová strana označovaná ako EPP, Progresívna aliancia socialistov a demokratov označovaná ako S&D a nakoniec liberálna frakcia Obnovme Európu z anglického názvu Renew Europe. Ide zároveň o tri najsilnejšie frakcie, ktoré s počtom viac ako 400 poslancov počas uplynulých piatich rokov zabezpečovali presadzovanie agendy Európskej komisie. Po nových voľbách môže byť situácia omnoho komplikovanejšia. 

Už v prvom kroku pôjde o to, či europarlament schváli návrh lídrov EÚ na nového predsedu Komisie. Podľa očakávaní by ju aj najbližších päť rokov mala viesť U. von der Leyenová. Nie je to však isté, keďže práve ona stojí za dogmatickým presadzovaním zelenej agendy, ktorá postupne stráca podporu u európskych voličov a následne aj poslancov. Práve liberáli, zelení a socialisti by mali utrpieť najväčšie volebné straty.

Tesné hlasovania v Európskom parlamente ukazujú, že šéfka Komisie stráca podporu aj medzi poslancami. I keď centristické strany pravdepodobne budú mať dostatočnú väčšinu mandátov, predseda Komisie sa volí v tajnom hlasovaní. A tam môžu vzniknúť veľké straty. Je to jeden z dôvodov, prečo U. von der Leyenová v posledných týždňoch hľadá podporu u talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorej strana Bratia Talianska je súčasťou frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.

Táto frakcia, označovaná ako ECR, sa považuje za združenie euroskeptických poslancov. Politológovia sa obávajú, že ECR by sa spolu s extrémnejšou frakciou Identita a demokracia postupne mohli stať silou, ktorá bude schopná blokovať mnohé návrhy Komisie v europarlamente. Identita a demokracia označovaná ako I&C pozostáva najmä z francúzskeho Národného združenia, ktoré vedie  Marine Le Penová, a talianskej Ligy, ktorú založil Matteo Salvini. Nárast počtu ich kresiel po voľbách je takmer istý, keďže strana M. Le Penovej vyhrá francúzske voľby.

Podľa aktuálnych prieskumov má náskok pred Renaissance, stranou aktuálneho francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, o takmer 20 percentuálnych bodov. Podľa úvah Economistu tak európsku politiku najbližších piatich rokov budú formovať tri ženy: U. von der Leyenová, M. Le Penová a G. Meloniová. Priblíženie súčasnej európskej predsedníčky k talianskej premiérke by tak nemusela byť z pohľadu stability európskej politiky zlá snaha, naznačuje ekonomický týždenník. Európu totiž čakajú zásadné výzvy. 

Európske problémy

Rastúci populizmus v Európskej únii je odraz nespokojnosti voličov s politickou aj ekonomickou situáciou. Prakticky od veľkej finančnej krízy z roku 2008 európska ekonomika pod vplyvom finančných problémov a rastu dlhu stagnuje. Covid a energetická kríza prispeli k ďalším šokom, ktoré spôsobili, že zaostávanie európskej ekonomiky za svetom sa zväčšuje.

Citeľný je najmä úpadok konkurencieschopnosti a životnej úrovne oproti Spojeným štátom americkým. Priemerné príjmy Európana sú už o tretinu nižšie ako v prípade Američana, vypočítal Medzinárodný menový fond na základe parity kúpnej sily. A nejde len o priemerné číslo. Príjem Američana je vyšší ako príjem obyvateľa akejkoľvek krajiny patriacej do Únie vrátane tých najbohatších. Tento rozdiel bude ďalej narastať, odhaduje MMF. Dôvodov je mnoho – od nižších kapitálových investícií cez nižšiu produktivitu práce až po znižujúci sa počet odpracovaných hodín.