Ak sa dopúšťa chýb a prešľapov činiteľ v podriadenom postavení, tak ho hierarchicky vyššia zložka môže bez väčších problémov korigovať. Lenže prezident je najvyšším ústavným činiteľom.
Keby konal v rozpore s ústavným sľubom, že svoje povinnosti bude „vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony“, obrana proti takto konajúcej hlave štátu by bola veľmi ťažká.
Preto je extrémne dôležité, aby najvyššiu funkciu v štáte obsadil kandidát, o ktorom nie sú najmenšie pochybnosti, že bude zachovávať ústavu a zákony. Že nebude konať svojvoľne, protizákonne, že nebude používať lož ako pracovný prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov. Kandidát Štefan Harabin takúto garanciu nedáva.
Svojvoľne konajúci činiteľ
Ako sudca Najvyššieho súdu, jeho predseda, minister spravodlivosti, podpredseda vlády, šéf Súdnej rady sa počas svojej dlhej kariéry opakovane dopúšťal krokov, ktoré boli svojvoľné. Teda také, na aké nemal oprávnenie. Za všetky spomeňme príklad zo začiatku a konca jeho funkcionárskej dráhy.
V roku 2001 a 2002 si ako predseda Najvyššieho súdu sám udelil odmeny. V tom čase už parlament nemal právomoc rozhodovať o odmenách pre sudcov Najvyššieho súdu a Súdna rada ju ešte nemala. Tak ju – aj vo svoj prospech – uplatnil Š. Harabin.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
