Voľby budú o tom, o čom majú byť

Iné ako v Poľsku a Česku

V Poľsku vládne jednofarebný kabinet strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorý si za tri roky podriadil takmer všetky štruktúry a orgány štátnej moci. Podľa profesorky Danuty Hübnerovej v tohtoročných poľských komunálnych voľbách išlo o to, aby samospráva zostala súčasťou demokratického zriadenia republiky a nezmenila sa na ďalší politický nástroj v rukách centralizovanej moci.

Výsledky volieb síce potvrdili dominantné postavenie strany Jaroslawa Kaczyńského medzi politickými subjektmi, ale volebné zisky ostatných strán boli dostatočné na to, aby zabránili premene samosprávnych orgánov na podriadený orgán jednofarebnej vlády.Nedávne komunálne voľby v Česku boli testom, ktorý mal odpovedať na otázku, či najsilnejšie politické zoskupenie krajiny potvrdí svoju dominanciu aj na úrovni miest a obcí. Aj keď sa strana ANO premiéra Andreja Babiša považuje za víťaza, za svojím parlamentným úspechom zaostala.

Napríklad v Prahe skončila až piata, hoci práve do pražskej kampane investovala najviac. Aj keď ani výsledky ostatných strán neoslnili, novinár Tomáš Němeček ocenil najmä to, že voľby potvrdili „vzostup lokálnych občianskych iniciatív“, ktoré nielen dokázali zozbierať dostatočný počet podpisov, aby mohli občianski aktivisti kandidovať ako nezávislí, ale na viacerých miestach aj výrazne uspieť.

Na Slovensku takýto poľsko-český rozmer komunálne voľby nemajú. V tomto ohľade sa viac podobáme na iné, z hľadiska verejného života, šťastnejšie krajiny.

Samospráva sa posilnila

V roku 2004, v čase druhej vlády Mikuláša Dzurindu, prešla daňová reforma, ktorá priniesla aj nový spôsob financovania obcí a miest – autonómnosť samosprávy sa výrazne posilnila. Vďaka reforme takmer polovicu príjmov samospráv predstavujú ich vlastné príjmy. Štátne transfery, ktoré smerujú najmä do školstva, sa dejú na základe jasných mechanizmov, stanovených zákonom. Martin Kollárik, analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, preto mohol skonštatovať, že „vplyv konkrétnych strán vo vláde na rozpočty obcí je minimálny“.

Už to nie je tak ako v deväťdesiatych rokoch, keď