Zrejme už o mesiac bude známa nová hlava prokuratúry, isté je zatiaľ iba to, že to bude muž. Poslanci Národnej rady SR budú hlasovať o siedmich kandidátoch. Maroš Žilinka, Jozef Čentéš, Rastislav Remeta, Ján Šanta, Tomáš Honz a Ján Hrivnák sú z prostredia prokuratúry. Výnimkou je iba sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment. Mandát bude nový šéf vykonávať dlhých sedem rokov. Ako vidia kandidáti budúcnosť inštitúcie? Pozreli by sa detailnejšie na prípad Dobroslava Trnku či na kauzu Gorila?
TREND sa pýtal každého z uchádzačov aj na tieto závažné témy, s ktorými sa nepochybne nastupujúci generálny prokurátor stretne. Očakávania majú aj odborníci, ktorí najčastejšie spomínali vyššiu transparentnosť či otvorenosť inštitúcie smerom k verejnosti. Prokuratúru dočasne vedie jej niekdajšia prvá námestníčka Viera Kováčiková. Funkciu bude vykonávať až do ustanovenia nového šéfa. Ostatným generálnym prokurátorom bol Jaromír Čižnár, ktorého poslanci zvolili v roku 2013. Mandát mu uplynul v lete, sám následne požiadal prezidentku o uvoľnenie z funkcie.
Odchod sudcov pre vysoký vek odvolanie v kauze Kuciak neovplyvní, tvrdí najvyšší súd
Dlhoročná prokurátorka Eva Mišíková od nového šéfa očakáva, že najskôr dôkladne „vyvetrá“. Dôležitá je podľa nej transparentnosť, aby verejnosť nevnímala prokuratúru ako hermeticky uzatvorený systém. Súčasná členka súdnej rady by odporúčala aj potrebné systémové zmeny.
„Nový generálny prokurátor musí priniesť dlhoočakávané zmeny, ktoré sú nevyhnutné. V prvom rade je dôležité optimalizovať procesy a pozrieť sa aj na personálnu stránku inštitúcie. Sú odbory, kde pôsobia právnici bez nevyhnutnosti prokurátorskej praxe za prokurátorský plat. Tieto skutočnosti sa musia skončiť,“ upozorňuje E. Mišíková.
Výberové konania
Pri systémových zmenách hovorí E. Mišíková najmä o transparentnosti výberových konaní, ktoré sú dnes značne uzatvorené, o komunikácii smerom k verejnosti pri známych kauzách či o prinavrátení niektorých povinností. Sama by vrátila povinnosť zaoberať sa podnetmi od občanov, ktoré sa pri trestných konaniach potichu vytratili novelou zákona v roku 2016.
„Prokuratúra sa musí zaoberať aj pripomienkami bežných ľudí, pretože tí majú v opačnom prípade oprávnený pocit bezmocnosti. Neexistuje, že sa niekto sťažuje a prokuratúra to zhodí zo stola,“ dodáva. Dôležitým krokom je podľa E. Mišíkovej autonómia prokurátorov. Aj v prípadoch, že im nadriadený pokynmi určuje postup. „Túto možnosť zákon pozná. Ak nie je prokurátor stotožnený s nariadením, musí sa ozvať a písomne argumentovať o vlastnom právnom názore. Nie, že mi niekto niečo prikáže, ja s tým síce nesúhlasím, ale je to pokyn, tak som ticho,“ dopĺňa.
Návrat k dôveryhodnosti
Vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Marián Giba vidí hneď niekoľko náročných úloh, ktoré generálneho prokurátora čakajú. Podľa neho nový šéf musí priniesť opatrenia na zvýšenie dôveryhodnosti, ale inštitúciu aj personálne upratať.
„Vo všeobecnosti všetky známe kauzy rozhodne neprispeli k priaznivému pohľadu na prokuratúru. Nový generálny prokurátor musí nájsť stratégiu, ako získať dôveru verejnosti, ktorá je za ostatné roky značne naštrbená,“ vysvetľuje M. Giba.
Domnieva sa, že je nevyhnutné priniesť aj personálne zmeny. „Je dôležité nastaviť aj vnútorné pravidlá a využívať dostupné možnosti spôsobom, ktorý jasne ukáže, že tí, ktorí si neplnili povinnosti, tam jednoducho nemajú miesto, čím sa zároveň pozdvihne morálka tých ostatných,“ komentuje právnik.
V neposlednom rade môže byť nový šéf prokuratúry partnerom na diskusiu s politikmi. Jeho funkčné obdobie bude sedemročné, priestor na diskusiu o zmenách v legislatíve teda určite je. „Bude mať silný a legitímny mandát na diskusiu s koalíciou o prípadných legislatívnych zmenách v oblasti prokuratúry,“ uzatvára expert.
Predstavy kandidátov
Každý z uchádzačov má v prípade, že by získal podporu poslancov a vymenovala by ho prezidentka, vlastné vízie, čo treba v inštitúcii prioritne zmeniť. Spomedzi odpovedí najviac zaznela väčšia otvorenosť prokuratúry či iné systémové opatrenia. Viacero kandidátov chce aj spätne preverovať niektoré sporné rozhodnutia či známe prípady.
Prokurátor Jozef Čentéš by známe spisy podrobil auditu. „Sú to tie, kde bolo rozhodnuté o odmietnutí trestných oznámení alebo boli trestné stíhania zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal,“ vysvetľuje J. Čentéš. Podľa jeho názoru sa už istý proces očisty prokuratúry začal – nedávno schválenou novelou zákona, ktorá sa dotkne aj najbližšej voľby.
J. Čentéš chce ísť podobne ako jeho protikandidáti cestou transparentnosti a otvorenosti. Podľa neho sa iba tak dá budovať dôvera občanov v právny štát. „Otvorenosť a lepšie pochopenie funkcie a procesov na prokuratúre, to je kľúč k väčšej transparentnosti a dôvere verejnosti k celému systému spravodlivosti,“ dodáva.
Nová kultúra
Juraj Kliment, momentálne sudca Najvyššieho súdu, chce priniesť novú kultúru. „Za asistencie vedúcich prokurátorov nastaviť novú kultúru prokuratúry nielen prostredníctvom jej inštitucionálnej nezávislosti, ale hlavne osobnej nezávislosti prokurátorov tak, že každý z nich bude niesť osobnú zodpovednosť nielen za formálny, ale hlavne plnohodnotný materiálne účinný výkon zákonných oprávnení a za plnenie povinností vedúci ku konkrétnym a k hmatateľným výsledkom,“ hovorí sudca Najvyššieho súdu.
Zároveň chce dosiahnuť, aby sa občania inštitúcie nebáli, no mali k nej prirodzený rešpekt. „Odstrániť strach verejnosti z prokuratúry a postupne u nej vybudovať prirodzený rešpekt k tejto inštitúcii aj tým, že sa transparentne otvorí, pričom prirodzenou povinnosťou každého prokurátora bude tento systém brániť pred nedôverou zo strany verejnosti,“ vysvetľuje J. Kliment.
Výzva kolegom
Prokurátor Ján Šanta by v prvom rade vyzval kolegov, ktorí mali čo dočinenia najmä s Marianom Kočnerom, aby odišli dobrovoľne. „Adresoval by som výzvu na bezodkladné odstúpenie z funkcie tým prokurátorom, ktorí deštruktívne komunikovali a spolupracovali s Kočnerom alebo s jeho blízkymi ľuďmi,“ ozrejmil J. Šanta.
Cieľom zmien by bolo aj posilnenie hlavných odborov generálnej prokuratúry, ktorými sú podľa neho trestný, netrestný a medzinárodný. Pre J. Šantu je dôležitá aj rýchlosť konaní na samotnej generálnej prokuratúre.
„Je nevyhnutné zefektívniť rozhodovacie procesy aj na generálnej prokuratúre tak, aby žiadne rozhodovanie netrvalo viac ako dva mesiace, a to vydaním interného záväzného právneho aktu generálnym prokurátorom,“ dopĺňa. Zmeny by zasiahli po jeho nástupe neefektívne oddelenia aj niektorých „nadbytočných funkcionárov“.
Efektivita práce
Aj šéf prokurátorskej etickej komisie Rastislav Remeta by sa pozrel na efektivitu procesov. Z jeho pohľadu je v neposlednom rade dôležitá trestná politika. „Je potrebné dôsledne vyhodnotiť činnosť jednotlivých organizačných zložiek generálnej prokuratúry s ohľadom na ich možnú racionalizáciu a reorganizáciu,“ uvádza R. Remeta.
Prokurátor by zmenil aj výberové procesy či disciplinárne komisie s cieľom zvýšiť transparentnosť. „Najmä otvoriť výberové a disciplinárne komisie o externého člena z prostredia mimo prokuratúry. Je dôležité rozšíriť aj majetkové priznanie prokurátorov a predkladať aj čestné vyhlásenie o majetku, ktorý užívajú oni či ich rodina. Určite aj pravidelne informovať verejnosť o práci prokuratúry,“ dodáva.
Staršie kauzy
TREND sa pýtal kandidátov aj na známe prípady, ktoré by po svojom zvolení preskúmali. Hoci sa odpovede líšia, uvádzali najmä medializované kauzy, ktoré slovenskú spoločnosť dlhodobo traumatizujú.
Sudca Juraj Kliment spomenul hneď niekoľko prípadov. Pozrel by sa aj na vraždu Róberta Remiáša z deväťdesiatych rokov minulého storočia. „Jeho matka má právo poznať vrahov svojho syna a tento štát je prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní povinný pre to spraviť takpovediac všetko možné aj nemožné,“ zdôrazňuje.
Okrem politicky motivovanej likvidácie J. Kliment neopomenul ani iné zásadné kauzy. Nástenkový tender, kauzu predaja emisií, na ktorej Slovensko prerobilo milióny eur a ďalšie. Sudca by preveril aj postup prokuratúry v prípade Vasiľa Špirka, ktorá jeho podnety zmietla zo stola ako nedôvodné. Komunikácia cez šifrovanú aplikáciu Threema pritom naznačuje presný opak [prokurátor V. Špirko hovoril o korupcii ministrov Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka, neskôr na neho podali návrh na disciplinárne konanie, následne sa Špirko bránil vlastnými podnetmi – pozn. TRENDU].
Vydržať sa sudcovi Šorlovi oplatilo. Druhú šancu uchádzať sa o špičkový post dostane aj Čentéš
Rastislav Remeta by pre zmenu detailne skúmal spis Mikuláša Černáka. Podľa neho treba vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči všetkým, ktorí s bosom podsvetia spolupracovali. Na slobode je napríklad niekdajšia Černákova pravá ruka Ján Kán.
„Urobil by som dôslednú analýzu všetkých trestných vecí odsúdeného Mikuláša Černáka so zameraním na to, či bola vyvodená trestná zodpovednosť voči všetkým osobám zúčastneným na skutkoch,“ vysvetlľuje R. Remeta.
Kontrola vlastných a sudcovia v putách
Prokurátor Ján Šanta by preskúmal prípad odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka, ako aj ďalšie kauzy, ktoré dozoroval Dušan Kováčik. Podľa jeho názoru súd pri verdikte spomenul primitívny spôsob podvodu, čo vrhá tieň slabo urobenej práce na pôvodného dozorujúceho prokurátora.
„Takýmto prípadom by bola prioritne vec odsúdeného Ladislava Bašternáka, pretože Krajský súd Bratislava konštatoval v zásade primitívny spôsob spáchania tohto daňového trestného činu, čo svedčí o realizácii sporného dozoru prokurátorom. Je preto nevyhnutné skúmať výkon pôvodného dozoru v danej veci, ale aj v ďalších početných veciach dozorovaných Dušanom Kováčikom, v ktorých došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k odmietnutiu veci,“ objasňuje J. Šanta.
Prokurátor Jozef Čentéš by preskúmal situáciu okolo skupiny sudcov zadržaných počas policajnej akcie Búrka. Rovnako by ho zaujímal dozor prokurátorky, výhrady k jej činnosti konštatoval vo verdikte aj senát Najvyššieho súdu.
„Napríklad kauza Búrka, pri ktorej sú v rozhodnutí senátu Najvyššieho súdu uvedené konkrétne výhrady k výkonu dozoru zo strany prokurátorky. Preto by ma zaujímal nielen stav, na ktorý poukazoval súd, ale aj to, či v tejto veci došlo k posunu a vyvodeniu trestnej zodpovednosti voči osobám, ktoré sú podozrivé z trestnej činnosti,“ ozrejmil Jozef Čentéš.
Štvorica kandidátov J. Kliment, J. Čentéš, R. Remeta a J. Šanta, ktorá odpovedala na otázky TRENDU, by skontrolovala aj iné vypuklé prípady, napríklad kauzu Gorila či podozrenia okolo niekdajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Slovenskej verejnosti je známych hneď niekoľko zásadných zlyhaní, v putách sa dokonca na istý čas ocitol aj spomínaný D. Trnka.
Kamarát Kočner
Pri jeho osobe však na vyzlečenie z prokurátorského talára nestačili ani čulé kontakty s Marianom Kočnerom, ktorý je obžalovaný z viacerých závažných trestných činov, inštalovanie skrytej kamery v kancelárii či údajná debata s exministrom Jánom Počiatkom o miliónovom biznise v pozadí predaja emisií.
Po vražde novinára Jána Kuciaka padali hlavy aj na najvyšších poschodiach
D. Trnku sankcionovali za všetky vyššie spomínané závažné pochybenia iba čiastočným znížením platu, kauzy okolo niekdajšieho šéfa prokuratúry však stále preveruje polícia. Závažné podozrenia v súvislosti s Kočnerom sa objavili aj pri prokurátorovi Bystríkovi Palovičovi.
V jeho prípade bude disciplinárna komisia ešte len rozhodovať.
Pravidlá voľby
Len prednedávnom sa zmenil zákon o voľbe šéfa prokurátorov. Podľa nových pravidiel bude hlasovaniu po prvýkrát predchádzať verejné vypočutie kandidátov, na ktorom budú prezentovať svoje predstavy. Komisia, pred ktorú uchádzači predstúpia, nebude na záver zostavovať ich poradie, ktorým by sa mali poslanci potom riadiť.
Novela umožnila kandidovať aj neprokurátorom, teda akýmkoľvek právnikom, ktorí splnili ostatné formálne náležitosti. Medzi ne patrí povinná niekoľkoročná prax v právnickom povolaní a veková hranica. Obdobné pravidlá fungujú pri voľbe ústavných sudcov. Poslanci by mali vybrať nového šéfa na parlamentnej schôdzi, ktorá je naplánovaná na záver novembra. Hlasovanie bude verejné. Nového generálneho prokurátora následne do funkcie vymenuje prezidentka.
Silné právomoci
Zásadným problémom, na ktorý upozorňovali najmä mimovládne organizácie, sú silné právomoci generálneho prokurátora. Z titulu svojej funkcie môže prakticky vstupovať do rozhodnutí svojich krajských alebo okresných kolegov. Riešením by mohlo byť rovnomernejšie rozdelenie právomocí či väčšia autonómia nižších prokuratúr.
- Sedmička kandidátov
- O funkciu šéfa prokuratúry zabojujú šiesti kandidáti z domovskej inštitúcie a jeden sudca. Najväčšie zastúpenie má medzi uchádzačmi Úrad špeciálnej prokuratúry, z ktorého pochádzajú hneď štyria. Medzi nich patrí Maroš Žilinka, ktorý pôsobil ako štátny tajomník na rezorte vnútra, kandidoval aj do parlamentu. Jeho kolega Ján Šanta ako prvý dosiahol odsúdenie Mariana Kočnera, hoci zatiaľ neprávoplatné. Známy je aj Ján Hrivnák, ktorý už raz kandidoval – v roku 2010. Kandiduje aj Tomáš Honz, ktorý dozoroval prípad Mariana Kotlebu či Roberta Fica, spomedzi uchádzačov je najmladší. Záujem šéfovať prokuratúre má už raz zvolený generálny prokurátor Jozef Čentéš, ktorého však do funkcie odmietol vymenovať vtedajší prezident Ivan Gašparovič. O post zabojuje šéf prokurátorskej etickej komisie Rastislav Remeta, ten svojho času dohliadal na vyšetrovanie viacerých skupín organizovaného zločinu. Jediným neprokurátorom zo zoznamu je sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment. Patril medzi odporcov kontroverzného Štefana Harabina, v súčasnosti je aj členom súdnej rady.
