Neskôr priznala, že nedokáže prestať plakať, bojí sa o svoj život, a bola presvedčená, že v ten letný večer zomrie. Jej posledný status mal takmer 15-tisíc zdieľaní a všimli si ho aj novinári z renomovaných médií. Farah sa v priebehu noci preslávila a stala sa hlasom Palestíny. Opisovala pocity a strach z vojny s Izraelom, ktorý ostreľoval pásmo Gazy militantného hnutia Hamas.
Flares in the sky allll the time #Gaza #GazaUnderAttack #AJAGAZA #ICC4Israel pic.twitter.com/v6xOiwIX6I
— Farah Baker (@Farah_Gazan) July 28, 2014
Jej príbeh je súčasťou knihy War in 140 Characters (Vojna v 140 znakoch) britského novinára Davida Patrikarakosa. V knihe vysvetľuje, že dnes sa môže stať každý smrteľník s mobilom súčasťou globálnej vojny a byť vplyvnejší než novinári a inštitúcie a mocnejší než ozbrojené krajiny. Vojna už dávnejšie neprebieha len na zemi, ale aj na fronte sociálnych médií. A cez ne sa získava podpora sveta.
I AM CRYING AND CAN'T STAND BOMBS SOUND! I'M ABOUT TO LOSE SENSE OF HEARING #Gaza #AJAGAZA #GazaUnderAttack #ICC4Israel
— Farah Baker (@Farah_Gazan) July 28, 2014
Internetový pešiak vo vojne
Farah počas 51 dní ukázala svoju autenticitu, bola presvedčivá a, ako tvrdí autor knihy, stala sa „v mori ľudí bez tvárí známou (ako speváčka) Taylor Swift“. V tom momente bolo úplne jedno, či mal Izrael na bombardovanie právo, či bráni demokraciu alebo svoje hranice. V informačnej vojne bol pre svet dominantným agresorom, ktorý ohrozuje deti ako Farah. Palestínčanka sa stala svedkom a informačným zdrojom pre denníky The Guardian či The Wall Street Journal. Magazín Foreign Policy ju v roku 2014 zaradil medzi stovku najvplyvnejších mysliteľov. Izraelu bola zrazu útočná sila na škodu a ostreľovanie Gazy musel globálnym lídrom obhajovať.
Počty hashtagov (kľúčové slová, napríklad #savegaza či #prayforgaza), ktoré vyjadrovali na sociálnych sieťach podporu Palestíne, totiž aj vďaka Farah desaťnásobne prekonali hashtagy izraelskej podpory a to bol pre blízkovýchodnú krajinu obrovský problém.
Izrael si najal amerických expertov na sociálne médiá. Tí sa snažili útoky na sociálnych sieťach zmierňovať už v predstihu – zverejňovali grafy, poskytovali formálne reakcie a komunikovali s novinármi. Lenže ich reakcia bola mizerná v porovnaní so statusmi ľudí, ktorých Hamas zaplatil, alebo s príbehmi bežných ľudí, ktorí len vyjadrovali emócie a strach, čím získavali solidaritu miliónov na celom svete.
Zdroj: Archív
War in 140 Characters
How Social Media Is Reshaping Conflict in the Twenty-First Century, Basic Books, 2017, 320 s.
David Patrikarakos je britský publicista a novinár na voľnej nohe, ktorý sa venuje vplyvu sociálnych sietí na vojnové konflikty. Jeho články sa objavili v denníkoch The Guardian, The Wall Street Journal, The New York Times, v magazíne Foreign Policy či na portáli Politico. V roku 2012 vydal knihu Nuclear Iran: The Birth of an Atomic State (Atómový Irán: zrodenie atómovej mocnosti), v ktorej sa venoval diplomatickej izolácii, historickému kontextu a stratégii vývoja jadrových zbraní na Blízkom východe.
Smrť ako devíza
Kým vo vojne v reálnom svete vyšší počet obetí vedie k nevyhnutnej prehre, paradoxne vyšší počet mŕtvych Palestínčanov na internetovom fronte pomáhal Hamasu k víťazstvu. Hamas totiž vedel, že
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
