Do vojny sankcií Putin nasadil buldozéry, drviče a oheň

Konflikt sprevádza psychologická vojna – a v tej sa ruský potentát tento mesiac sekol. Prezidentským výnosom o povinnom ničení zhabaných nelegálne dovezených potravín si pohneval nemalú časť domácej verejnosti, nehovoriac o tej svetovej.

Prezident a „jeho ľud“

Všetkých šokovali filmové zábery ťažkých buldozérov planírujúcich kopce potravín, ale aj správy o zámeroch ruskej vlády vybaviť sieť dozorných orgánov šrotovacími a spaľovacími zariadeniami, aby sa zhabané potraviny dali priebežne likvidovať. Rozhorčené ostali predovšetkým ruské konzervatívne kresťanské vrstvy, ktorým prezident systematicky nadbieha zdôrazňovaním potreby návratu spoločnosti k tradičným pravoslávnym koreňom ruského národa. Rusom vraj od nepamäti pomáhali pevne sa zomknúť a porážať presilu nepriateľov. Tým je v súčasnosti podľa kremeľských propagandistov hospodársky dominantný Západ, ktorý uvalil na Rusko sériu obchodných a finačných sankcií.

Najmä zatlačenie ruských štátnych finančných inštitúcií do defenzívy na svetových trhoch prebudilo v Rusoch pocit ohrozenia „Matičky Rusi“. Takmer inštinktívne sa postavili za svojho prezidenta a začiatkom augusta minulého roka nenamietali proti jeho rozhodnutiu podniknúť sankčný protiútok v podobe zákazu dovozu potravín z USA, Kanady, EÚ a niekoľkých ďalších krajín. Len ojedinelé skupinky z radov konzervatívnych kresťanov sa zhrozili nad predstavou, že Rusko vlastne rozpútalo potravinovú vojnu, čo je amorálny čin, keďže sa potraviny menia na zbraň, čo sa prieči Božej vôli.

Škody rádovo v desiatkach miliárd eur, ktoré ruské potravinové embargo napáchalo európskym roľníkom, nechávali ruských konzervatívcov tiež zväčša chladných. Zdalo sa, že hodnotovo znecitliveli a prestávajú sa dívať na potraviny ako ich otcovia a dedovia – ako na čosi posvätné.

V zovretí priateľov

Ak kremeľský politmarketing považoval mlčiacu väčšinu za spoľahlivo apatickú a tvárniteľnú, prepočítal sa. Prezident V. Putin s ním určite konzultoval možné následky dvoch závažných rozhodnutí, ktoré koncom minulého mesiaca pripravoval. Dostal od nich zelenú, od svojich iných poradných tímov tiež a ruskej verejnosti sa dalo 24. júla na známosť, že prezident podpísal výnos (dekrét) o rozšírení potravinového embarga do 5. augusta 2016.

Obmedzenie vývozu sa vzťahovalo predovšetkým na USA, európsku dvadsaťosmičku, Nórsko, Austráliu a Kanadu. Týkalo sa hovädzieho, hydinového a bravčového mäsa, živých, mrazených a chladených rýb, mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny.

Druhé a vnútropoliticky výbušnejšie rozhodnutie, do ktorého prezidenta tlačili oligarchovia z domáceho agrosektora a minister pôdohospodárstva Alexander Tkačev, sa týkalo