Vojna štátu s Pentou v zdravotníctve sa nekončí. Naopak, naberá na obrátkach

Článok bol aktualizovaný o stanovisko ÚDZS v závere textu

Sporná transakcia, pomocou ktorej si finančná skupina Penta vyplatila stovky miliónov eur zo zdravotnej poisťovne Dôvera, je už mŕtva. Nikto na nej nestratil ani cent, tvrdí právny zástupca poisťovne Peter Kubina, ktorý je výkonným riaditeľom slovenskej pobočky medzinárodnej právnej firmy Dentons. Je presvedčený, že keby sa spočítali výplaty dividend s touto transakciou či bez nej, výsledok by bol v oboch prípadoch rovnaký. Napriek tomu, že slovenskí pacienti ani zdravotníctvo ako celok pri transakcii údajne nič nestratili, výplata budúcich ziskov Penty sa stala základom veľkého politického ťaženia, ktoré žije dodnes. Momentálne ho symbolizujú najmä aktivity Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, riadeného Renátou Bláhovou. Pohľad do histórie však ukazuje, že transakcia Penty je len následkom dlhého boja proti súkromnému kapitálu v zdravotníctve. Taký bol v časoch Roberta Fica a taký je aj za Igora Matoviča. 

Vojna ideológií

V ušiach mnohých poslucháčov politických diskusií môže ešte rezonovať predvolebná diskusia z jari 2006, v ktorej oproti sebe sedel Mikuláš Dzurinda a Robert Fico. Predstaviteľ sociálnej demokracie hromžil nad zavedením 20-korunového poplatku za vstup k lekárovi a tvrdil, že zdravie nie je tovar. Vtedajší premiér oponoval, že zdravie síce nie je tovar, no tovarom sú lieky, striekačky aj zdravotné pomôcky. Celá diskusia bola o otázke, aký priestor majú mať v zdravotníctve trhové procesy a súkromný kapitál. Debata medzi R. Ficom a M. Dzurindom ilustrovala dôležitosť témy zdravotníctva v predvolebnom boji, ktorý nakoniec na roky dopredu ovplyvnil budúcnosť sektora. Vrátane spornej transakcie Penty.

Robert Fico sa stal začiatkom júla 2006 predsedom slovenskej vlády a jeho prvé aktivity smerovali do zdravotníctva. Cieľom bolo okamžite zastaviť akékoľvek reformy a pribrzdiť trhové procesy. Zajacove 20-korunáčky skončili, transformácia nemocníc sa zastavila. V ďalšom období ministerstvo zdravotníctva nepredstavilo žiadnu koncepciu rezortu, objavovali sa len rôzne návrhy vedúce k oslabeniu voľného trhu v sektore, opisuje situáciu Wikipédia. Jedným z najväčších zásahov do systému bola snaha o násilné prepoistenie troch miliónov poistencov alebo zrušenie systému pluralitného zdravotného poistenia. Inak povedané, R. Fico chcel za každú cenu zoštátniť súkromné zdravotné poistenie.

Legislatívny chaos

V demokratickom štáte je zoštátnenie čohokoľvek možné. Štát však za to musí zaplatiť adekvátnu odplatu. Tu by išlo o desiatky miliárd slovenských korún, ktoré štát nemal. Praktickejším riešením pre vládu bola snaha zdecimovať fungovanie súkromného kapitálu zákazom zisku, ktorý prijal parlament koncom roka 2007. To akcionárov nemohlo nechať chladnými, keďže ich miliardové investície okamžite stratili na hodnote. Reakcia bola rýchla a z trhu odišla Európska zdravotná poisťovňa. Tým sa otvorili otázky, čo bude s jej poistencami. Súkromné zdravotné poisťovne mali záujem za tento poistný kmeň zaplatiť, no to by nebolo v záujme Ficovej vlády. A tak ich získala štátna Spoločná zdravotná poisťovňa bezodplatne za pomoci novej legislatívy, pomocou ktorej vláda zakázala odplatný prevod poistného kmeňa zdravotných poisťovní. Zákazom zisku zdravotných poisťovní a zákazom odplatného prevodu poistného kmeňa sa vytvorilo podhubie pre legislatívny chaos, ktorý zdravotníctvo kvári doteraz.

Súkromní akcionári v sektore verili, že napriek schválenému zákonu je zákaz zisku protiústavný. Koncom roka 2008 totiž skupina poslancov na čele s Ivetou Radičovou, Mikulášom Dzurindom, Ivanom Miklošom či Luciou Žitňanskou tento zákon napadla na Ústavom súde. Súkromné poisťovne v rovnakom čase viedli proti štátu medzinárodné arbitráže. Tieto iniciatívy na jednej strane a obavy subjektov na druhej strane dávali priestor na konsolidáciu pozícií v sektore. Tá sa týkala aj zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá sa v lete 2009 spojila s poisťovňou Apollo. Cieľom bolo vytvoriť protiváhu štátnym zdravotným poisťovniam. Toto spájanie však narazilo na účtovné úskalie.

Najhodnotnejším aktívom každej poisťovne je poistný kmeň. Ten však nebolo možné podľa platnej legislatívy odplatne previesť. Dôvera ho preto získala bezodplatne, to však neznamená, že by hodnotu nemal. Naopak, ak mala poisťovňa dodržiavať účtovnú zásadu verného ocenenia svojho majetku, musela si oň na základe znaleckého posudku zvýšiť goodwill. To aj spravila, čoho správnosť odobrovali audítori spoločnosti Deloitte a následne EY.

Dividendová rekapitalizácia