Písal sa rok 2016, keď nominanti SNS na čele Ministerstva obrany SR s veľkou slávou predstavovali dlhodobý plán rozvoja armády – miliardové nákupy, smelé plány a rozsiahle investície, ktoré sa už dávno mali realizovať.
No nestalo sa. Kým národniarom ich vlastné zámery pri expremiérovi Robertovi Ficovi ako-tak vychádzali, jeho nástupca Peter Pellegrini už nebol armádnym nákupom príliš naklonený.
Dôvodov bolo zrejme viacero, dominovala však netransparentnosť. A napokon ani P. Pellegrini si nechcel zobrať na tričko, že jeho vláda nakúpi za milióny vojenské hračky, ktoré sa v praxi nevyužijú. Sľuby tak opäť zostali iba sľubmi, na čo doplatili vojaci, ktorí roky pracujú v nevyhovujúcich podmienkach, navyše so zastaranou technikou. Ak sa bude rovnaký scenár opakovať prakticky každé volebné obdobie, ľahko sa môže stať, že z kasární odídu aj poslední nadšenci.
Ani rok 2020 nebol k nevyhnutnej modernizácii Ozbrojených síl SR príliš zhovievavý. Celý svet zasiahla po Novom roku pandémia ochorenia Covid-19, ktorá vo veľkom škrtala ministerské rozpočty. Opatrenia sa dotkli aj rezortu obrany, ktorý v uplynulom roku nakupoval prakticky iba nevyhnutné veci. Ak sa situácia v ďalších mesiacoch dramaticky nezmení, armáda sa opäť ocitne na druhej či tretej koľaji. Slovensko, respektíve politici na čele rezortu obrany, iba odkladá odložené. Ak ozbrojené sily nedostanú nutné finančné prostriedky, môžeme armádu radšej rozpustiť a v prípade potreby prosiť o pomoc spojencov. Vojaci si pritom zaslúžia oveľa lepšie podmienky, než majú. Pandémia ukázala, že sú to skúsení profesionáli, ktorí napriek materiálnemu nedostatku dokážu plniť všetky stanovené úlohy. Aj pre podobné situácie Slovensko potrebuje vlastné ozbrojené sily.
Naď ide nakupovať. Slovenská armáda má získať vrtuľníky za 50 miliónov
Jednou stránkou modernizácia je politika, druhou sú peniaze. Aby sa armáda postavila na nohy aj technicky, potrebujeme investovať stámilióny. Ide však
o nepopulárne výdavky, málokto ich považuje za nutné. V tejto situácii je obzvlášť náročná funkcia ministra, ktorú v súčasnosti zastáva Jaroslav Naď (OĽaNO). Zatiaľ uplynulo pomerne málo času na to, aby pretavil všetky svoje plány do reality. Už od prvého dňa minister hovoril o tom, že sa bude škrtať. Nemožno mu uprieť, že robí veci inak, než sme boli zvyknutí u jeho predchodcov. Otázne je, či v konečnom dôsledku bude stačiť iba iný prístup. Je totiž veľmi ťažko predstaviteľné, že vláda otvorí pokladnicu a dovolí J. Naďovi minúť aj to málo, čo v nej po dlhočiznej vláde Smeru-SD zostalo.
