Vodu kážu, dolár kupujú

Víkend okolo Dňa nezávislosti oslávil dolár posilnením k 139 centom za euro, do silnejšej polovice už mesiac dominujúceho pásma 138 – 142 centov/EUR. Pred predĺženým víkendom síce Európska centrálna banka (ECB) neprekvapila potvrdením kľúčových úrokov, no okrem začiatku kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky pripomenula, že je pripravená držať sadzby rekordne nízko nevyhnutne dlhý čas. Jej šéf Jean-Claude Trichet pripustil, že ich súčasná úroveň je síce „primeraná“, ale nemusí byť za každých okolností tá najnižšia. Keďže oživenie hospodárskeho rastu očakáva ECB na starom kontinente až v polovici budúceho roka, nepriamo tak naznačil, že stimuly menovej politiky (hoci v tejto fáze najmä kvantitatívne) sú stále ešte pred nami. Signály o krehkejšom než očakávanom oživení prispeli okrem posilnenia dolára k euru i k takmer dvojpercentným ziskom jenu, ktorý po tretí raz, azda najvážnejšie testoval odolnosť hranice 95 JPY/USD. stále bezpečný prístav Dlhá pozícia investorov očakávajúcich posilnenie eura sa mierne znižuje. Je však stále blízko ročných maxím, čo pre euro predstavuje podobne ako vlani na jeseň riziko, najmä keby došlo k jej rýchlej likvidácii. Apreciačné pokusy jenu k doláru i dolára k euru zdôrazňujú, že trh je na prahu horúceho leta, ktoré môže byť sprevádzané výraznými turbulenciami na svetových finančných parketoch. Vyšší než očakávaný úbytok pracovných miest za Atlantikom i najvyššia nezamestnanosť od augusta 1982 burziánom pripomenuli, že zámorský domáci dopyt sa v tomto roku tak skoro nedočká pevnej pôdy pod nohami. Ostatné tri týždenné straty amerických akciových indexov sprevádzali aj dva týždenné zisky dolára. Naznačuje to, že v bezprostrednom horizonte dolár ťaží zo štatútu relatívne bezpečnejšieho prístavu v turbulentných časoch, ako aj repatriačného ťahu (opätovného nákupu dolárov) amerických investorov v okamihoch, keď prehodnocujú rozsah investícií na výnosnejších, ale zároveň riskantnejších rozvíjajúcich sa trhoch. kľúčová alternatíva Diskusiu o zosadení dolára z pozície hlavnej svetovej rezervnej meny ilustrovala štatistika Medzinárodného menového fondu, podľa ktorej v prvých troch mesiacoch tohto roka vzrástol podiel dolára na svetových devízových rezervách centrálnych bánk na 65 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2007. Je to praktický odraz skutočnosti, že v snahe predísť oslabeniu domácej konkurencieschopnosti na americkom trhu, ročne absorbujúcom dovozy za vyše dvetisícsto miliárd dolárov, nemajú centrálne banky v Južnej Amerike ani v Ázii na výber, než predávať domácu menu (v snahe oslabiť jej kurz) výmenou za nákupy meny jedného z najdôležitejších exportných partnerov, teda tak často ohováraného dolára.