Predchodcovi ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, Ivanovi Uhliarikovi, sa podarilo za krátky čas si získať nenávisť celého spektra ľudí pôsobiacich v zdravotníctve - farmaceutických spoločností, lekárnikov či odborárov. Jeho zámery i záujmy boli jasné a ani sa neobťažoval ich komunikovaním smerom k odborníkom.
Naopak, na rokovania vždy pripravená ministerka dala všetkým stranám nádej na vypočutie. Z. Zvolenská vždy počúva a prikývne. Tým sa však jej ústretovosť zväčša končí. Potom urobí tak, ako to vyhovuje mocným mužom zasahujúcim do brandže a ich záujmy sú často široké. Vôbec jej pritom neprekáža, že si vo svojich vyjadreniach a najmä konaní odporuje.
Jedným z najvydarenejších kúskov bolo, keď vďaka snahe zabrániť tomu, aby „marketingové aktivity znižovali odborný charakter práce lekárnika“, stopla vernostné systémy spôsobom, ktorý ušetrí nenávidenej finančnej skupine dva milióny eur ročne. Tie by sa podľa pôvodného zákona usporili v prospech verejných zdrojov.
Požiadavky lekárov a sestier odbila potrebou vytvoriť spravodlivý zákon, ktorý by riešil odmeňovanie všetkých zdravotníkov. Inými slovami, odsunula ich na neurčito a v príhodných chvíľach zúžila na chamtivosť lekárov, ktorí vraj zarábajú viac ako premiér.
No najviac sa blysla v posledných týždňoch. Svojím zanietením pre ozdravenie žilinskej nemocnice, a hlavne pre jej ozdravný plán, ktorého kľúčovú časť napísal jej riaditeľ, aby ho potom mohol zase kúpiť od kamaráta, respektíve jeho firmy napísanej na kotolníka. Ak ministerka môže stále s požehnaním premiéra tvrdiť, že „hra je čistá“, je ťažké predstaviť si, čo by sa ešte muselo stať, aby riaditeľ i ministerka o svoje miesto prišli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 4/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
