Jozef Andacký

Najväčší problém štátnych IT na Slovensku je slabá súťaž. Od neho sa odvíjajú ďalšie negatívne aspekty: predražené zákazky, nesplnené ciele projektov, utopené investície. Stovky miliónov eur ročne do počítačov, softvérov a sietí z veľkej časti vyletia hore komínom. Štátna správa sa nezefektívňuje, komunikácia s klientom sa nespružňuje, o vybavovaní cez internet môžu Slováci iba snívať (najnovšie sa vraj do ružového rána prebudia niekedy do roku 2013, ale to je iná rozprávka).

Problém vládnej softvérovej koncepcie nie je ani tak v tom, či Linux, OpenOffice a iné voľné alternatívy komerčných počítačových programov tlačiť alebo netlačiť do úradných počítačov. Základné pravidlá, aby sa softvér vo verejnej správe nakupoval efektívne, v zásade obsahuje. Otázka je, ako sa budú dodržiavať. Tip TRENDU: voľne. Zvlášť keď ľudia z ministerstva financií do koncepcie sami vložili únikové cestičky umožňujúce (ne)dodržiavanie pravidiel „vždy, keď to bude možné“, lebo inak by sa vraj nedali uplatniť „v danom čase a priestore“. Kontrolné audity každé dva roky sú iba povinná jazda, ďalšie stovky strán (napísaných v MS Worde), ktoré nikto nebude čítať.

Štátne úrady budú naďalej nakupovať softvér podľa vlastných pravidiel. V lepšom prípade podľa skúseností a referencií, v horšom na základe lobistických dohôd a výšky provízií. Samozrejme, všetko pôjde podľa zákona o verejnom obstarávaní a ďalších „relevantných“ právnych noriem. Čo na tom, že do verejných súťaží sa bude hlásiť jediný uchádzač. Že víťaz bude známy dávno pred odovzdávaním obálok. Že projekt, aby sa vôbec niečo vybudovalo, bude potrebovať dodatky zmlúv – samozrejme, s tým istým dodávateľom, lebo autorské práva...

Na zmenu to chce radikálny krok. Prechod na open source ním možno je. Môže ušetriť peniaze, podporiť konkurenciu, lepšie napĺňať ciele projektov. Či sa tento potenciál darí premieňať na realitu v krajinách, ktoré sa pre open source rozhodli, to mali skúmať autori vládnej koncepcie. Pravda, neurobili to. Alebo to aspoň na ich robote nevidieť. V skutočnosti sa možno open sourcu báli tak, že chceli nemastnú-neslanú koncepciu riešiť čo najnenápadnejšie. Ale čo iné čakať od rezortu, kde materiál o softvérovom meganákupe napísali ľudia z vyvolenej dodávateľskej firmy. 40 – 41