Vlastné farmy sa rozdajú len ambicióznejším

Nielen dedinčanov, ale aj obyvateľov miest poteší, ak tu bude stále dosť ľudí, ktorí vedia udržiavať slovenský vidiek upravený. Dobre mierený pútač na omladenie domáceho poľnohospodárstva však pribrzdil jeden „populárny“ neduh. Brandža pre mladých farmárov nastavila príliš málo ambiciózne ciele. Ďaleko najnižšie v EÚ. A tak zasiahla bruselská administratíva. Mladí záujemcovia musia dnes žiadosti o dotácie prepracovávať a štart ich posudzovania sa odkladá.

Až príliš podlezené mantinely

Slovensko začalo s omladením agrosektora až pred rokom. Po apeloch únie. Úbytok farmárov je totiž celoeurópsky problém. Z terajších 58-tisíc poľnohospodárov odíde na Slovensku do pätnástich rokov do dôchodku až 27-tisíc ľudí.

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ktorá administruje agrárne dotácie, vyhlásila prvú výzvu pre mladých farmárov do štyridsať rokov vlani v lete s tým, že žiadosti o 50-tisícovú dotáciu môžu predkladať do konca prvého januárového týždňa. Agentúra na to vyčlenila 25 miliónov eur. Naštartovať išla prvých päťsto nováčikov. S racionálnym predpokladom, že možnosť rozbehu vlastného podnikania bude mladých lákať viac ako práca zamestnanca pod šéfmi zabehaných družstiev.

Navyše časy, keď ľudia vnímali poľnohospodárstvo zväčša len ako nevábny kšeft požierajúci dotácie, sú preč. V súčasnosti v ňom už aj veľa ľudí z miest vidí nielen dobré živobytie, ale aj možnosť vyrábať si zdravé potraviny sami pre seba. A tiež únik zo stresu mestského života. Vlani na jeseň, keď sa TREND po prvýkrát venoval farmárčeniu mladých, našiel v ich radoch aj bývalého novinára, fotografku, spoluorganizátorku protestov Gorila, ale aj fitnes trénera, policajta, IT odborníčku či učiteľku.

Kritérium, ktoré napokon začalo prekážať Bruselu a slovenské úrady ho museli prepracovať, bolo to, ako má vyzerať naozaj dobrý podnikateľský plán.

Krajina síce mladým farmárom už na začiatku nariadila, že sa majú venovať iba chovu zvierat či pestovaniu zeleniny a ovocia, čo je náročnejšie ako jednoduché osievanie polí obilím či olejninami. Európska komisia (EK) však neskôr Slovensku vytkla, že nováčikom v mnohých komoditách nastavuje až príliš nízku produktivitu. V decembri sa záujemcovia dozvedeli, že sa nároky na nich zvyšujú. Viaceré žiadosti tak musia prerobiť a posúva sa aj rozbeh ich vyhodnocovania. Našťastie, nie až tak výrazne. Prijímanie žiadostí je predĺžené do 8. marca.

Najviac, až takmer päťnásobne, muselo za chodu Slovensko sprísniť podmienky pre pestovateľov strukovín. Pôvodne im stačilo na získanie dotácie trojhektárové pole. Teraz je to štrnásť hektárov. Na dvojnásobok sa posunula aj početnosť chovaných králikov a včiel. Od 50 do 70 percent potrebujú mladí farmári rozširovať aj plochy chystaných sadov ovocných drevín, vinohradov i polí s koreninami či liečivými bylinami.

Mladým farmárom by nemalo ísť len o plnenie predpísaného minima. Musia sa snažiť, aby si na seba aj slušne zarobili

Malá domov nevyšla

K zmenám prišlo preto, že slovenské úrady pôvodne pre mnohé komodity nastavili nízky hrubý príjem. Ten mal dosahovať minimálne štyritisíc eur ročne na podnik podporeného farmára. Komisia krajine nariadila zvýšiť ho minimálne na osemtisíc eur. Teda aspoň na toľko, ako ho majú nastavený ostatní členovia EÚ.

„Sami uznávame, že zvýšenie hrubého príjmu mladého farmára je racionálne. Ak by mal zo svojho podnikania mesačne inkasovať hrubé tržby iba vyše 330 eur, je to veľmi málo. Je v poriadku, že Brusel zvýšil jeho mesačné tržby aspoň na 670 eur,“ hovorí výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika. Pôvodné nižšie nároky na mladých farmárov vzišli z ich zastrešujúcich zväzov.

„Zväzy argumentovali tým, aby neboli nároky na nováčikov až príliš vysoké. Vopred sme očakávali problém, a ten naozaj prišiel,“ pokračuje Ľ. Partika s dôvetkom, že nové nároky sú bližšie bežnej farmárskej praxi a smerujú k tomu, aby mali začínajúci poľnohospodári taký biznis, ktorý ich naozaj uživí. „Mladým farmárom by nemalo ísť len o to, aby sa zmestili do málo ambiciózneho predpísaného minima, ale musia sa snažiť, aby boli čo najproduktívnejší a aby si na seba slušne zarobili,“ hovorí.

Berú, že treba tvrdo pracovať

Podobný názor má aj šéf Združenia mladých farmárov Bálint Pém. „Keď sa záujemcovia o rozbeh nových fariem dozvedeli o zvýšení nárokov, boli spočiatku aj rozhorčení. Sami však uznávajú, že ich to môže naštartovať k rýchlejšiemu rastu,“ komentuje B. Pém. Vyrastal síce v rodine učiteľov, ale svoje budúce živobytie si vyhliadol pri prázdninovom pestovaní zeleniny. Farmárči už takmer dve dekády, v súčasnosti hospodári na pol tisícke hektárov pôdy v okolí juhoslovenských Patiniec. Pestuje tam mak či pšenicu na cestoviny.

B. Pém dodáva, že u viacerých komodít k žiadnemu zásadnejšiemu sprísneniu po zásahoch z Bruselu ani neprišlo. Chovy býkov, oviec i hydiny musia byť väčšie len zhruba o tretinu, ako sa pôvodne čakalo. Chovy koní len o desatinu.

S požadovanou početnosťou prasníc a kôz Brusel vôbec nepohol. Nemenili sa ani plochy na pestovanie zeleniny, ovocia či bylín a korenín v skleníkoch. Plocha na pestovanie zemiakov sa po zásahu z komisie dokonca znížila o