Vlastenectvo sa končí pri cene. Slovenské výrobky chceme, no nekupujeme

Slovenskosť sa stala v poslednom čase veľmi častým argumentom rôznych, predovšetkým politicky motivovaných vyjadrení. Ich autori chcú napríklad jesť slovenské potraviny a nabádajú spotrebiteľa, aby ich uprednostňoval. Ten je však neraz konfrontovaný s okolnosťami, ktoré ho napokon privedú ku kúpe zahraničného výrobku.

Nejde o to, že by slovenský spotrebiteľ nechcel kupovať slovenské produkty. Podľa prieskumu Zväzu obchodu SR (ZO SR) preferuje slovenské potraviny až 76 percent spotrebiteľov. Zahraničný produkt však zvyčajne uprednostnia veľmi často vďaka cene. Potvrdzuje to aj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. „Vyššiemu podielu bráni okrem iného aj stále slabý dopyt samotných spotrebiteľov po slovenských potravinách. Spotrebiteľ v anketách síce hovorí, že prednostne kupuje slovenské potraviny, ale reálny nákup je podľa ceny potraviny, nie pôvodu,“ približuje J. Holéciová.

Problém s cenou priznáva aj Potravinárska komora Slovenska (PKS). „Kvalitou sa môžeme porovnávať so zahraničnými producentmi, otázkou je však množstvo a cena. V otázke ceny ťahajú slovenskí producenti často za kratší koniec,“ konštatuje riaditeľka PKS Jana Venhartová.

Cena a zasa cena

Pri zbežnom pohľade by sa tak mohlo zdať, že slovenské potravinárstvo produkuje vysokokvalitné potraviny, ktoré sú preto drahšie. Určite sa nájdu aj také, ale ani zďaleka nie je pravidlom, že vyššia cena zakaždým odzrkadľuje nadštandardné spracovanie. To na druhej strane neznamená, že by slovenskí producenti nedokázali vyrobiť kvalitné potraviny.

Nejde však len o predajnú cenu, s ktorou sa stretáva zákazník priamo v obchode. Dôležitým faktorom pri jej stanovení je totiž nákupná cena, ktorú musí na nákup potraviny vynaložiť predajca, aby ju mohol zákazníkovi ponúknuť. Tá je podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martina Krajčoviča v prípade slovenských potravín vo všeobecnosti často vyššia ako cena mnohých importovaných potravín. „Vôľa tu je, chceme slovenské výrobky. Ale chceme ich za také ceny, ako stoja české, poľské či nemecké,“ povedal vlani v októbri pre portál Tovar a predaj. Podľa neho reťazce zarábajú na slovenských produktoch menej, pretože aj keď si znížia maržu, neraz sú pre zákazníka ešte stále drahšie než zahraničné.

Čiastočne mu oponuje SPPK. Reťazce sa podľa nej snažia tlačiť slovenských výrobcov do nižších cien, pričom na nich „ukladajú také obchodné podmienky, ktoré nevedia splniť množstvom alebo akceptovať cenovo“, vysvetlila pre TREND J. Holéciová. Ak producent na takúto dohodu nepristúpi, lebo nedokáže akceptovať podmienky, reťazec hľadá dodávateľa v zahraničí. SPPK zároveň reťazcom vyčíta, že ich požiadavky sú neraz nárazové a nedá sa na ne reagovať zo dňa na deň.

Kapacity na limite

Osobitným problémom je kapacita podnikov a množstvo výrobkov, ktoré sú schopné dodať. Problémy tohto rázu pritom pociťujú nielen veľké reťazce, ale aj menšie lokálne siete. „Naši dodávatelia niekedy nedokážu zabezpečiť ani nami požadované objednané množstvá,“ upozornil zakladateľ Nitrazdroja Milan Surovec. Predajcovia považujú kapacity potravinárov za nepostačujúce, čo je podľa nich hlavný dôvod, prečo je slovenských potravín v obchodoch menej, než by všetci chceli.